Marek Ročkár

“Máme vážne obavy, že ak by táto situácia pretrvávala aj naďalej, môže byť ohrozený verejný záujem štátu, dokonca aj vážne naštrbená medzinárodná reputácia Slovenska,” hovorí predseda poslaneckého klubu SaS a predseda finančného výboru NR SR Jozef Kollár. ”Najzávažnejšie problémy vznikli z dôvodu nefunkčnosti daňového informačného systému, ktorý doslova znemožňuje plnenie zákonom stanovených úloh a termínov.”

“Máme vážne obavy, že ak by táto situácia pretrvávala aj naďalej, môže byť ohrozený verejný záujem štátu, dokonca aj vážne naštrbená medzinárodná reputácia Slovenska,” myslí si šéf poslaneckého klubu SaS a predseda finančného výboru parlamentu Jozef Kollár.

Predstavitelia výboru boli podľa neho ministrom financií Ivanom Miklošom aj ďalšími predstaviteľmi rezortu opakovane ubezpečovaní, že všetko je v poriadku a prebieha tak, ako bolo v projekte UNITAS naplánované. Od začiatku roka sa však hromadia negatívne informácie, či už od daňových subjektov, firiem podnikajúcich v oblasti účtovníctva alebo priamo od zamestnancov daňových úradov.

“Najzávažnejšie problémy vznikli z dôvodu nefunkčnosti daňového informačného systému, ktorý doslova znemožňuje plnenie zákonom stanovených úloh a termínov.
Sú ohrozené výpočty a vratky nadmerných odpočtov DPH,” priblížil Kollár.

V tejto súvislosti spomenul aj písomnú sťažnosť 140 pracovníkov daňového úradu Bratislava I., ktorí odmietajú niesť zodpovednosť za prípadné hmotné škody. Okrem vratiek DPH je závažný aj problém s medzinárodnou výmenou informácií, kde Slovensku hrozí medzinárodná blamáž.

Podľa Kollára je v prvom rade na posúdení ministra Mikloša, aké zo súčasnej situácie vyvodí závery. Kollár preto zvolal na štvrtok mimoriadne zasadnutie Výboru Národnej rady SR pre financie a rozpočet, kde pozval aj ministra Mikloša, ako aj bývalého šéfa Daňového riaditeľstva SR Karola Mikulčíka, ktorý sa stal poradcom ministra a zároveň šéfom Kompetenčného centra pre správu daní na Finančnom riaditeľstve SR.

Kollár mevylúčil ani poslanecký prieskum na finančnom riaditeľstve.

“Vypočujeme si so záujmom argumenty jednej aj druhej strany a po zasadnutí finančného výboru SaS určite zaujme politické stanovisko, pokiaľ ide o vyvodenie politickej zodpovednosti na najvyšších priečkach ministerstva financií,” reagoval Kollár na otázku, či by kvôli problémom nemal odstúpiť aj minister financií Ivan Mikloš.

A prišlo dejstvo s číslom tri. Ako konštatuje S&P, nielen že nemusí postačovať ani 70%-ný odpis dlhu, ktorý držia súkromní investori, ale na stratách sa bude musieť nutne podieľať aj verejný sektor. Medzi prvými na rane je ECB. Pripravuje výmenu gréckych dlhopisov za dlhopisy EFSF. Držme si všetci klobúky. Tu sa končí sranda . A končí sa aj neustále opakované a zavádzajúce zľahčovanie zo strany Mikloša, ale aj iných pro-eurovalových lídrov z SDKÚ, KDH, MOSTu a Smeru. Doslova mantrou sa stali ich tvrdenia, že „ide o našu menu“, „chránime vklady našich občanov“ a „do Grécka neodíde ani cent, bez toho, aby si krajina najprv nesplnila do bodky všetko, čo je zapísane v podmienkach čerpania pomoci“.

Je to lož. Ak ECB v najbližších dňoch vymení toxické grécke dlhopisy (ktoré dva roky protiprávne skupovala) za dlhopisy EFSF – a hovorí sa o objeme až 55 mld. eur – potom priama účasť Slovenska na tomto gréckom kasíne bude približne 580 mil. eur. A navyše, nikto sa už nebude nikoho pýtať, či Gréci plnia, alebo neplnia podmienky finančnej pomoci. A rovnako nikto sa už nebude pýtať na náš názor. Veľká časť gréckych toxických dlhopisov skončí v odpadkovom koši s názvom euroval.

S&P v krátkom čase opäť zníži rating Grécka na úroveň „D“, čo je selective default. Inými slovami – riadený bankrot krajiny. A práve o nutnosti riadeného bankrotu Grécka sme hovorili pred takmer dvoma rokmi, v máji 2010. Vtedy sme boli označovaní za naivných. Stále si myslím, že hovoriť sa majú aj nepríjemné pravdy. A ostatný vývoj jasne ukazuje, že menšinový názor nemusí byť nutne nesprávny.

Priznajú si to aj tí, čo klamali? Alebo hovorila z nich čistá nevedomosť? Stačí si ju priznať.

Ak sa vám článok páčil kliknite na karmu prípadne ho pošlite svojim priateľom a známym. V prípade že chcete, aby sa článok dostal do rúk čo najväčšieho počtu čitateľov, podporte ho aj na http://vybrali.sme.sk/c/Loz-ktora-vojde-do-historie a zahlasujte zaň.

05.02.2012, 11:55 | STV o 5 minút 12

Hosťami Marty Jančkárovej v relácii O 5 minút 12 boli minister vnútra Daniel Lipšic (KDH), minister financií Ivan Mikloš (SDKÚ-DS), predseda poslaneckého klubu SaS Jozef Kollár, spoluorganizátorka protestu Gorila Alena Krempaská a sociologička Zuzana Kusá. Témami diskusie budú občianske protesty a reálnosť ich požiadaviek a dosahy kauzy Gorila na politický a spoločenský vývoj na Slovensku pred voľbami.

http://www.stv.sk/online/archiv/o-5-minut-12?date=2012-02-05&id=47803

- V auguste roku 2010 schválil slovenský parlament vznik dočasného eurovalu – peniaze zodpovedne hospodáriacich krajín mali prostredníctvom neho poslúžiť na záchranu tých, ktoré „šafárili” a dostali sa do problémov. SaS je dnes najhlasnejším kritikom eurovalu ako spôsobu riešenia problémov i menovej únie, ktorá sa rýchlo mení na „úniu dlhov”. Prečo je podľa Vás situácia v súčasnosti dramatická a prečo SaS bije na poplach?

SaS už dva roky tvrdí, že riešenie dlhovej krízy v eurozóne sa nedá realizovať cez eurovaly. Euroval je niečo, čo spôsobuje kolektivizáciu dlhov a privazitáciu ziskov. To znamená, že dlhy budú nás všetkých – teda všetkých daňových poplatníkov krajín eurozóny, zatiaľ čo zisky pôjdu len niektorým. To budú tí šťastní investori, ktorí si v minulosti tieto vysoko úročené dlhopisy zadlžených krajín nakúpili a tie krajiny by to mali splácať práve zo spomínaného eurovalu. To, čo sa udialo v októbri, keď padla vláda, bol kľúčový moment. SaS sa mohla rozhodnúť racionálne a povedať si, že dovládneme do roku 2014 a cúvneme. Že otočíme a sklameme nielen našich voličov, ale všetkých občanov na Slovensku, alebo sa rozhodneme principiálne a zo svojich pozícií necúvneme. Do poslednej chvíle sme boli presviedčaní priamo premiérkou Ivetou Radičovou, že hlasovanie o dôvere vláde s hlasovaním o navýšení eurovalu nespojí.  Bohužiaľ – stalo sa tak a ona hlasovania spojila. SaS nikoho vo vládnej koalícii neprekvapila, len potvrdila názor, ktorý bol o SaS dva roky známy. Výsledkom bolo, že o tri dni bolo navýšenie eurovalu schválené tak či tak – s podporou hlasov SMERU, SDKÚ, Mostu a KDH. Chcem povedať, že záväzky Slovenska, ktoré majú najvyššiu formu neodvolateľných a bezpodmienečných garancií, stúpli zo 4,4 miliardy eur na 7,7 mld. eur. Nárast záväzkov Slovenska, ktoré tieto strany schválili, znamenajú v prepočte na obyvateľa nárast z 800 na 1400 eur. Niekedy v budúcnosti môže dôjsť k uplatneniu týchto záruk – keďže, ako som už povedal, je to najvyššia forma neodvolateľných a bezpodmienečných záruk. Keď nastúpi prvá výzva veriteľov, potom ručitelia – teda štáty, budú musieť platiť. Potom to už nebudú len záruky, ale hotovostné peniaze. Slovensko by teda jedného dňa o tých 7,7 mld. eur mohlo prísť. V prepočte to znamená, že za tie peniaze sme nemuseli celých 18 rokov zvyšovať daň z pridanej hodnoty o 1%! To sú obrovské sumy peňazí. Sú to naozaj zlé riešenia a to už zďaleka netvrdí len SaS. Minulý týždeň dal minister financií Ivan Mikloš pre Wall Street Journal rozhovor, v ktorom začal prvýkrát spomínať alternatívne riešenia – dokonca povedal, že je najvyšší čas realizovať mechanizmus, ktorý umožní členským krajinám eurozóny opustiť ju. Keď toto tvrdila SaS – ka pred rokom, boli sme označovaní za „snílkov“ a naivných politikov, za avanturistov. Euronaivisti, teda aj naši bývalí koaliční partneri hovoria, že treba zachrániť eurozónu, pretože zachraňujeme vlastnú menu. Keďže aj my používame euro, musíme vraj ochrániť úspory našich obyvateľov v bankách. A čo sa teraz stalo? Aj preto, že krajiny prijali spoločný záväzok ručiť za záväzky predlžených krajín, klesol rating deviatim krajinám eurozóny – okrem iných aj Slovensku. Vstúpili totiž do veľkých záväzkových vzťahov. A čo je úplne zlé – najvyšší, „trojáčkový“ rating stratil aj samotný euroval. Znamená to, že jeho súčasná úverová kapacita nie je 440 mld. ale len 290 mld. Sú dve možnosti. Buď bude mať kapacitu zníženú – potom úplne nezmyselne v októbri 2011 padla vláda, alebo tam členské krajiny dodajú ďalšie záruky. Takže sa z toho stáva jedno neriadené a nekontrolované kasíno a nikto nevie, kedy sa špirála zastaví. Preto sú to absolútne zlé riešenia a peniaze vyhodené von oknom.

-Trvalý euroval(ESM -európsky stabilizačný mechanizmus – pozn. red.)je podľa lídra SaS Richarda Sulíka „trvalým tunelom”.Krajiny,ktoré budú so vstupom do neho súhlasiť,sav ňom napríklad zaviažuk tomu, že akúkoľvek výzvu naúhradu príspevku zaplatia do siedmich dní – rada guvernérov pritom môže konečnú sumu v eurovale neobmedzene navyšovať, čo by znamenalo, že jednotlivé krajiny sa dostanú do trvalého ekonomického otroctva.A to nehovoríme o fakte, že trvalý euroval nebude podliehať nijakej kontrole, guvernérov, riaditeľov, manažérov a ich rozhodnutia chráni absolútna imunita a do fungovania ESM nemôžu nijakým spôsobom zasiahnuť vlády jednotlivých „zúčastnených” krajín. Európske národné rozpočty sa takýmto spôsobom dostanú do rúk jedinej a nikým nevolenej medzinárodnej „organizácie”. To znie ako dobre premyslená pyramídová hra…

Je to svojim spôsobom pyramídová hra – keď americký minister financií Tim Geithner navštívil Európu ešte v čase poľského predsedníctva v EÚ, vo Varšave úplne jednoznačne povedal, že euroval bude účinný len vtedy, ak nebude zhora nijako limitovaný, nebude mať strop, bude doslova a do písmena „nekonečný”. Navrhoval, aby euroval vykupoval toxické dlhopisy zadlžených krajín, ktoré by založil do Európskej centrálnej banky. Proti zálohe dlhopisov by centrálna banka poskytla eurovalu hotovostné peniaze. Euroval by tie hotovostné peniaze v princípe „rozdal” krajinám tým, že by znova v druhej vlne nakúpil dlhopisy týchto krajín a znova by ich založil v Európskej centrálnej banke. A proti tejto „zábezpeke” by opäť dostal hotovostné peniaze. Ak toto urobíte päťkrát za sebou, máte päťnásobne vyššiu kapacitu eurovalu. Ale problém je, že v takom prípade by ten „čierny Peter” zostal v rukách Európskej centrálnej banky. Tam by boli „zaparkované” toxické dlhopisy. Preto je to doslova a do písmena pyramídová hra.

- Niektorí voliči SMER-u SD boli po páde vlády možno zmätení – Róbert Fico sa totiž urýchlene dohodol so zvyškom koaličných strán a bez výhrad podporil navýšenie eurovalu. Aké dôvody ho k tomu pravdepodobne viedli? Je paradoxne „národne a sociálne” orientovaný Róbert Fico politikom, ktorý by neváhal súhlasiť s podmienkami, prinášajúcimi Slovensku čiernu budúcnosť v podobe trvalého ekonomického vazalstva?

Osobne si myslím, že Róbert Fico je ochotný urobiť čokoľvek, aby uspokojil svoju vlastnú enormnú túžbu po moci. Preto pôjde vždy poruke bruselským úradníkom. Pred rokom sme boli stále napádaní, že robíme niečo, s čím sme na európskej politickej scéne osamotení. Prirovnávali nás k Jean – Marie Le Penovi, Jörgovi Heiderovi, strane Pravých Fínov atď. Nič z toho nie je pravda. Sloboda a Solidarita bude vždy za zachovanie spoločnej meny. Náklady na rozpad eurozóny a prinavrátenie národných mien sú totiž tak enormné, že európski politici robia všetko preto, aby bola EÚ za každú cenu a akýchkoľvek nákladov udržaná pokope. A po druhé – SaS je za Európsku úniu. Buďme integrovaní, spolupracujme, majme voľný pohyb kapitálu, pracovných síl – prečo nie? To však ešte neznamená, že musíme mať takýto spôsob riešenia dlhovej krízy. Už zďaleka nie sme v Európe osamotení – začínajú sa ozývať viacerí. Vezmite si napríklad vývoj na českej politickej scéne – premiér Nečas úplne jasne povedal, že chce, aby o vstupe ČR do fiškálnej únie bolo uskutočnené referendum. Dostali sa do problémov so stranou TOP 09 a najmä Karlom Schwarzenbergom, ktorý tvrdí, že ak sa tak stane, vystúpia z vlády. Takže Slovensko a hlavne SaS už zďaleka nie je tým jediným, ktorý kričí na púšti. Čo urobil britský premiér David Cameron na decembrovom summite EÚ? Zbalil sa a odišiel. Poviem jeden príklad toho, ako mechanizmus rozhodovania na úrovni eurozóny vyzerá v praxi – keď sú finančné trhy nervózne, večer sa uskutoční konferenčný hovor sedemnástich ministrov financií eurozóny, kde sa na niečom dohodnú. O dva týždne nasleduje zasadnutie Ecofinu - 17 – tich ministrov financí eurozóny, kde sa dohodnú technické detaily. Potom nasleduje summit hláv štátov – niektoré krajiny s prezidentským systémom sú zastúpené prezidentmi – napríklad Francúzsko, iné premiérmi. Na summite sa dohodnú politické záväzky a riešenia. A teraz príde tá „koncovka”. Parlamenty národných štátov členských krajín EÚ sú postavené pred hotovú vec – tu máte dokument, volá sa EFSF – European Financial Stability Facility, ľudovo povedané euroval 1. Tu ho teda máte a láskavo ho schváľte. Neschválenie nie je prípustné, pretože ho už ratifikovalo päť alebo deväť krajín. Toto predsa nemá s demokraciou nič spoločné! Keď sa pôjde ďalej touto cestou, nepovedie to k riešeniu dlhovej krízy, ale naopak, k odstredivým procesom, výsledkom ktorých môže byť pokojne rozpad eurozóny. Ako som povedal, SaS v tom už nie je sama – ozval sa český premiér Nečas, britský premiér Cameron. A ich predsa nemôže nikto prirovnať k nejakým nacionalistom alebo ultrapravicovým stranám. Čiže – nie sme proti euru ani proti EÚ. Sme proti takémuto riešeniu – proti eurovalu. Chápem, že Miklošovi a Dzurindovi sa to počúva zle, ale je to tak a vývoj nám dáva jednoznačne za pravdu. Krajiny, ktoré sú už tak zadlžené, že sa nikdy nevrátia späť na finančné trhy, aby sa dofinancovali štandardnou formou, by mali byť poslané do riadeného bankrotu. Riadený bankrot znamená, že by mali byť prihlásené do tzv. Parížskeho klubu, kde sa sústredia všetci ich veritelia – a veritelia sa dohodnú na odpustení dlhov. Musí to však byť do takej miery, aby to krajine pomohlo vrátiť sa naspäť na finančné trhy. Grécko by malo napríklad naspäť zaviesť drachmu, devalvovať ju – práve devalvácia by Grékom pomohla zvýšiť konkurencieschopnosť. Riešením je práve toto – a nie ďalšie a ďalšie navyšovanie eurovalov. Je načase, aby si lídri eurozóny konečne priznali svoje chyby.

- Čo doteraz euroval Slovensku „priniesol” a čo by pre nás znamenalo prijatie eurovalu trvalého?

Euroval nám doslova a do písmena priniesol pokles ratingu i povinnosť dať neodvolateľné a bezpodmienečné záruky vo výške 7,7 mld. eur. Euroval nám priniesol vstup do dlhodobého záväzkového vzťahu Slovenska voči subjektu súkromného práva! Euroval je totiž subjektom súkromného práva a pozor – subjekt súkromného práva môže aj zbankrotovať! Boli sme ubezpečovaní, že euroval je dočasný a bude len o garanciách, teraz tu máme euroval trvalý, kde treba navyše platiť hotovosť. Nová „proeurovalová” koalícia, ktorá s veľkou pravdepodobnosťou vznikne po 10. marci, pretlačí cez slovenský parlament trvalý euroval a výsledkom bude, že do Bruselu okamžite pošleme 659 mil. eur v hotovosti. Slovensko tie peniaze nemá a bude si ich musieť samo požičať. A čo sa stane? Opäť je tu možnosť poklesu ratingu Slovenska smerom dole. To je holá pravda. A kľúčová vec – euroval nám priniesol aj pád slovenskej vlády, ktorú spájali hodnoty. Bola to predsa stredopravá vláda, ktorá bola postavená na nejakom prieniku hodnôt. Zo svojich požiadaviek trošku ustúpili kádeháci, trošku my. My sme nepresadili dekriminalizáciu marihuany, nepresadili sme registrované partnerstvá, kádeháci povedali, že nebudú tlačiť na Vatikánsku zmluvu. Ale zvyšok – pohľad na ekonomiku, sme mali veľmi blízky. SDKÚ aj my. Chceli sme zdravé verejné financie, udržateľné dôchodkové systémy. Hrozbou nielen pre Slovensko, ale aj pre celú Európu je to, že budú vznikať tzv. „proeurovalové” koalície a „protieurovalové” koalície, ktoré už nebude spájať rovnaký pohľad na ekonomiku a rovnaký pohľad na úlohu štátu, ale to, či sú za alebo proti eurovalu. Opäť ide o výrazný odklon od demokracie.

- Mali by mať občania Slovenska o trvalom eurovale právo rozhodnúť v referende? Prečo ho vaši koaliční partneri nechceli a prečo sa Mikuláš Dzurinda a Róbert Fico so schvaľovaním trvalého eurovalu tak veľmi ponáhľajú?

Myslím si, že len dve kategórie politikov nechcú referendum – v prvej kategórii sú politici, ktorí sa referenda ako najvyššieho nástroja demokracie, boja. Druhá kategória politikov nechce referendum preto, lebo nám tvrdia, že z Ústavy sa nedá vypísať. Nie je to však pravda. My v SaS tvrdíme, že referendum o trvalom eurovale je potrebné. Nebojme sa referend, pretože sú to závažné veci, ktorými podmienime životy desiatok generácií, ktoré prídu po nás. A nechcime tu robiť politické rozhodnutia, ktoré spôsobia ekonomickú vlastizradu Slovenska.

- V súvislosti s eurovalom si nemožno nevšimnúť snahy o medializovanie strachu – ak by sme sa rozhodli ísť „proti prúdu”, čakajú nás vraj výrazne horšie časy, rapídny ekonomický prepad, odchod investorov atď. Je kaša naozaj až taká horúca?

Z úst pani premiérky som veľmi často počúval vety typu : ak nepodporíme navýšenie eurovalu, tak nás na Slovensku opäť čaká zavedenie skráteného, len štvordňového pracovného týždňa. Stále sa hrozilo nebezpečenstvom príchodu ekonomickej recesie, tvrdilo sa, že keď neschválime navýšenie eurovalu, stane sa niečo hrozné a strašné – nikto však presne nevedel pomenovať, čo sa to vlastne stane. Dzurinda zase tvrdil, že byť členom elitného klubu je predmetom geopolitického záujmu Slovenska. SaS odmietla navýšenie eurovalu v utorok 11. októbra, o tri dni bol nakoniec aj tak schválený. Prišla recesia? Prišla. Kto tvrdí, že nie, tak klame. V akomže sme to teda elitnom klube?! V klube, ktorý stratil trojáčkový rating? A stratil ho aj samotný euroval? V tom elitnom klube, kde svoje ratingy stratilo deväť krajín? Strašili nás tým, že ak odmietneme euroval, nákaza sa z Grécka rozšíri po celej eurozóne. Euroval bol schválený, no nákaza sa rozšírila a rozširuje sa ďalej. Tak o čom to tí politici vlastne hovoria?

- Prečo na politickej scéne panuje až nevídaná servilnosť voči Bruselu? Aké výhody z nej politikom plynú?

Pomôžem si parafrázou jedného výroku Ivana Mikloša, ktorý jedného dňa, ešte v čase vzniku prvého eurovalu, povedal: Už toto bol zle zapnutý prvý gombík. Ja sa pýtam – keď si na kabáte zapnem prvý gombík zle, znamená to, že si zle pozapínam aj všetky ostatné? Nie je jednoduchšie odopnúť ten prvý, zle zapnutý gombík a zapnúť si kabát poriadne? Ďalšie Miklošove tvrdenie – vraj neexistujú dobré a zlé riešenia, len menej zlé a zlé. Opäť s ním nesúhlasím. A teraz pre Wall Street Journal sám povie, že treba uvažovať alternatívne? Začína akoby postupne otáčať. S Miklošom sa ekonomicky

zhodneme – častokát aj povedal, že je to celé zle a všetko to pôjde do pekla. Ale politicky musí stále držať tú líniu o geopolitických záujmoch, o našej snahe byť členmi elitného klubu a o tom, že keď sa Európa rozpadne na dvojrýchlostnú, tak my chceme byť v tej „rýchlejšej” Európe. A čo z toho tí politici majú? Jednoducho sa k tomu kasínu – pyramídovej hre, svojho času prihlásili a teraz im je veľmi ťažko z nej vycúvať. Tak lavírujú a robia, čo môžu. Ale reálny vývoj ekonomiky v eurozóne dáva za pravdu SaS. Či sa to niekomu páči, alebo nie.

-Richard Sulík a SaS si za nekompromisný postoj k eurovalu vyslúžili aj pochvalu populárneho britského europoslanca Nigela Faraga – je okrem neho, českého premiéra Nečasa, či britského Davida Camerona podobných spriaznených duší v Európe a vo svete viac?

Keď Václav Klaus rečnil na pohrebe Havla, s ktorým boli dlhé roky oponenti a mali rozdielne názory na spôsob a formu spravovania krajiny, tak napriek tomu na jeho pohrebe povedal krásnu vetu. Povedal, že „menšinový názor nemusí byť vždy nesprávny”. Bol by som rád, keby sme pochopili, že menšinový názor naozaj nemusí byť nesprávny len preto, že je menšinový. Veď aj Kopernik tvrdil, že centrom Slnečnej sústavy nie je Zem, ale Slnko, za čo ho v tej dobe odsudzovali napriek tomu, že mal pravdu. Je mi veľmi ľúto, že aj médiá tieto menšinové názory vytesňujú úplne na okraj a snažia sa ich nositeľov onálepkovať ako avanturistov, populistov a extrémistov. Pokiaľ ide o ďalšie naše spriaznené duše, máme priame osobné kontakty s poslancami Bundestagu. Pretože pozor – ani kompletne celá vládna koalícia Angely Merkelovej nehlasovala za navýšenie eurovalu. Máme kontakty s poslancami, ktorí hlasovali proti – koncom januára dokonca organizujeme na túto tému v Bratislave aj medzinárodnú konferenciu a jeden z týchto poslancov by sa jej mal zúčastniť. Ešte keď bol Richard Sulík predsedom NR SR, bol som na stretnutí s nemeckým prezidentom – poviem Vám pravdu, že politici sa nás snažili presviedčať. Za Richardom chodili nemeckí aj francúzski ambasádori, no nezlomili nás. Richard chodil naše názory a postoje zase vysvetľovať do Nemecka. Vážim si na SaS- ke to, že sme sa v súvislosti s eurovalom rozhodli principiálne. Neotočili sme.

- SaS otvorene hovorí aj o rizikách pokračujúcej centralizácie EÚ a upozorňuje na hrozbu vzniku tzv. Spojených štátov európskych – centrálnej európskej vlády, ktorá vzniká pod zámienkou záchrany eura. Prečo sa podľa vás treba obávať takýchto tendencií, ktoré by priniesli napríklad zavádzanie nových „európskych” daní, zriadenie jednotného ministerstva financií, či zrušenia práva veta štátov v rozhodovacích procesoch atď?

Treba sa toho obávať – keď únia v 50 – 60 tych rokoch vznikala, bola to hospodárska únia, neskôr sa zmenila na colnú úniu, potom na jednotný európsky trh – to je ten slobodný pohyb kapitálu, tovarov, služieb a pracovných síl. Teraz sa stáva úniou dlhovou, v ktorej budú dlhy patriť všetkým a zisky len niektorým – a jedného dňa sa stane úniou politickou. Ja sa obávam vzniku Spojených štátov európskych preto, pretože takýto politický projekt nebude nikdy fungovať. Opäť si pomôžem výrokom Václava Klausa, ktorý bol pred desiatimi rokmi tiež označovaný za euroskeptika. Dnes sa môže akurát vytešovať z toho, že vývoj mu postupne dáva za pravdu. Takýto politický projekt nazval „Zväzom európskych postdemokratických republík”. Je to samozrejme parafráza na Zväz sovietskych socialistických republík. Post demokratickými republikami ich nazýva preto, že mechanizmy rozhodovania v eurozóne nevedú k riešeniam, ale budú viesť k rozpadu celej eurozóny. Každá ekonomika každého členského štátu sa nachádza v inej fáze hospodárskeho cyklu. Fiškálna únia, ktorá má niekde v Bruseli rozhodovať o štátnych rozpočtoch členských krajín, je politický projekt ako vyšitý – politické projekty môžu fungovať, ale len dovtedy, kým neignorujú základné ekonomické pravidlá. Už teraz máme spoločnú európsku hymnu – Ódu na radosť, záverečnú časť Beethovenovej 9. symfónie. Máme spoločnú armádu, máme spoločnú menu, vlajku. Ak budeme mať jedného dňa aj spoločnú európsku vládu, ktorá by ale znamenala, že sa prenesú kompetencie z národných vlád na Brusel a táto spoločná vláda bude mať aj federálne ministerstvo financií, ktoré bude rozhodovať o rozpočtoch členských krajín, sú to procesy, ktoré úplne a totálne demontujú zvrchovanosť na úrovni národných štátov.

- Konšpiračné teórie, ktoré ponúkajú iný pohľad na udalosti okolo nás, sú čoraz populárnejšie – dávno „predpovedali” vznik Spojených štátov európskych, upozorňujú aj na riziká pripravovaného ekonomického vazalstva a tvrdia, že za všetkým, čo sa v politike deje, je dlhodobý zámer finančnej oligarchie, ktorá sa pripravuje na totálne ekonomické ovládnutie sveta a jeho nové usporiadanie – zavedenie tzv. Nového svetového poriadku (New World Order), o ktorom neraz hovoril aj George Bush st. atď. V súvislosti s témou si nemožno nespomenúť aj na spisovateľa Georga Orwella a jeho legendárne dielo 1984, v ktorom má „Veľký Brat” – akási globálna vláda, totálnu kontrolu nad všetkým a všetkými. Je zhoda medzi tým, čo sa aktuálne deje a tým, čo tvrdia konšpiračné teórie, náhodná?

Teraz poviem svoj subjektívny názor – a rád by som zdôraznil, že v tejto konkrétnej odpovedi ho nehovorím ako oficiálne stanovisko SaS. Je pravdou, že to vyzerá, akoby si bol niekto ten koncový cieľový stav „nalinkoval” – cieľom sú práve Spojené štáty európske. Celá dlhová kríza týmto „projektantom” len napomáha – pod rúškom riešenia dlhovej krízy musíme plniť nejaké príkazy zhora – lebo sa nákaza rozšíri, lebo príde recesia, lebo, lebo…No úplne všetko zle. Kolaps na finančných trhoch sa využíva a zneužíva na to, aby sa cieľový stav dosiahol čo najskôr. Deje sa tak pod rúškom toho, že musíme veci riešiť, že horia trhy, lebo grécke dlhopisy sa na trhu úročia 30 timi percentami, nikto ich nechce kupovať, lebo je to úplný „junk”, úplný „odpad”. A predseda Európskej komisie Barroso stále hovorí, že potrebujeme „viac Európy”, viac integrácie. Je rozhodnuté, že bude zriadená európska vláda – zatiaľ však nie s kompetenciami, aké majú národné vlády. Je to „salámová” metóda, kedy sa bude krôčik za krôčikom celý ten veľký valec valiť ku koncovému stavu – Spojeným štátom európskym. Dlhová kríza ich „projektantom” len nahráva. Zaujímavá je ešte jedna vec, postreh za posledný polrok. Predtým o veciach rozhodovali hlavy štátov – prezidenti a premiéri. Teraz stále častejšie rozhoduje tandem Merkozy(nem. kancelárka Angela Merkelová a francúzsky prezident Nicolas Sarkozy – pozn. red.)To je ďalší krôčik mimo pôdy demokracie. Chápem, akceptujem a vždy budem súhlasiť s tým, že Nemecko a Francúzsko sú dva ťažné motory Európy, dve lokomotívy. To je všetko v poriadku. Ale nemôže sa to diať tak, že sa stretne Merkelová so „Sarkym”, niečo si dohodnú, potom sa príde na summit, na ktorom dá naša premiérka politický záväzok a v našom slovenskom parlamente sa potom musia dokumenty schvaľovať do posledného písmenka, bez akýchkoľvek zmien. Politický záväzok Ivety Radičovej daný v Bruseli predsa nevytvára právny záväzok pre Slovenskú republiku – on sa stáva pre SR záväzný až vtedy, keď to schváli NR SR. Ešte nikto predsa nezrušil Ústavu! V Ústave je napísané, že Národná rada SR je najvyšší zákonodarný orgán – to, čo bolo dané v Bruseli, je len politický záväzok. Nie právny.

- Čo najviac vyčítate ministrovi financií Ivanovi Miklošovi?

Nebudem opakovať staré známe veci, ktoré sú pravdivé – že prvá Dzurindova vláda, ktorej bol aj Mikloš členom, vyviedla v roku 1998 Slovensko z medzinárodnej izolácie, pretože porazila mečiarizmus. Ale prekáža mi už taký ten chýbajúci cit pre pravdu, spravodlivosť a morálku. Jeden zo slovenských politológov to pomenoval úplne presne, keď povedal, že je to morálna vyčerpanosť niektorých slovenských politických lídrov. Ľudia, ktorí sú dvadsať rokov v politike, sú vyčerpaní pracovne a zdá sa, že aj morálne.

- Ak by ste si mohli želať – ako by podľa Vás vyzeralo zloženie vlády po marcových voľbách? Na aký výsledok si trúfa SaS?

Je tu reálna hrozba vzniku „fialovej” koalície. Keď spojíte modrú a červenú, dostanete fialovú – to nás učili už na základnej škole na výtvarnej výchove. Mňa až mrazilo, keď som počúval výroky Jána Figeľa o tom, ako Slovensko potrebuje stabilnú vládu, lebo ideme do nestabilných časov ekonomickej recesie – on si však pod stabilnou vládou predstavuje práve to, že sa hodí do náručia Róberta Fica. Keď Mikuláš Dzurinda pochopil, že je na politickej scéne už osamotený, ktorý ešte Ficovi nepovedal nie, tak narýchlo zvolal tlačovku a oznámil, že SDKÚ s Ficom nepôjde. Ja tomu ale neverím a hrozbu takejto fialovej koalície vidím. Tieto strany si asi neuvedomujú, že keď sa dajú dokopy so Smerom, tak ich to pohltí rovnako, ako to pohltilo Vladimíra Mečiara. Veľa nechýbalo a bolo by to kanibalizovalo aj SNS. Pod stabilitou si totiž ja osobne nepredstavujem prevahu počtu kresiel v parlamente – mám obavy, že stabilita, ktorá by vznikla spojením týchto strán, by bola „stabilitou” v otázke morálnej vyčerpanosti. Želal by som si, aby sa voliči nedali ohlupovať rečami o potrebe stabilnej vlády do nestabilných časov, pretože si vôbec nemyslím, že fialová koalícia by stabilitu priniesla. Už sme raz boli svedkami toho, ako Róbert Fico riešil krízu – v novembri 2009 prišiel do parlamentu Počiatek s novelou zákona o štátnom rozpočte a povedal, že kvôli kríze potrebujeme navýšiť výdavky a navýšiť deficit. A bolo vymaľované. Slovensko malo vtedy medziročne druhý najvyšší nárast výdavkovej strany rozpočtu v celej Európskej únii. Takto on riešil krízu – rozbil rozpočet a nám uleteli deficity. Keď sme my preberali vládu, rok 2010 sme končili s deficitom takmer osem percent. Ja sa teším na inú vec – ak by takáto fialová koalícia, ktorú by spájala morálna vyčerpanosť, naozaj vznikla, veľmi rýchlo by došlo k veľkému názorovému rozkolu – nemajú jednotný názor na pokračovanie európskej fiškálnej centralizácie, narazia aj na to, že Fico chce demontovať rovnú daň a Mikloš ju chce zachovať. Fico si želá návrat k pôvodnému Zákonníku práce, Mikloš to odmieta. Na základné fundamenty ekonomiky tu doma majú brutálne rozdielne názory. Čo dokážu homogénne a jednohlasne odsúhlasiť – to bude vstup do trvalého eurovalu. To sa stane doslova lusknutím prsta. Teraz je prvýkrát po nežnej revolúcii, kedy sa žiadna politická strana do vlády neteší v tom zmysle, že bude môcť ovplyvňovať chod štátu a správu vecí verejných tak, ako bude chcieť – ideme totiž do zlých časov. A Róbert Fico nie je politik do zlých časov. Je to politik do dobrých časov, kedy môže rozdávať. Ale späť k otázke – neviem si predstaviť, s kým by sme si želali byť vo vláde. Je to zložitá otázka najmä kvôli kauze Gorila – všetci totiž stojíme pred problémom, čo s tým. Ak sa potvrdia podozrenia kauzy Gorila, potom máme na stole kauzu rozmerov Watergate. My nechceme robiť personálnu politiku vnútri KDH ani vnútri SDKÚ. Súčasne tvrdíme, že v jednej aj v druhej strane sa nachádza dosť mladých, šikovných a neskorumpovaných ľudí, od ktorých by mohla verejnosť očakávať, aby si urobili poriadok s vedením svojich strán. A môžeme len dúfať, že mladé, neskorumpované krídla v týchto stranách zvíťazia.

- Čo podľa Vás prinesie rok 2012? Mohli by to byť napríklad nečakané odhalenia o tom, ako to naozaj vyzerá a funguje v zákulisí slovenskej i svetovej politiky?

Neviem, čo sa stane. V každom prípade ide o strašne veľa, hoci táto veta vyznieva trošku sprofanovane. Ide o charakter štátu. Celosvetovo máme dočinenia s jednou obrovskou krízou morálky – tam niekde sa začínajú prapríčiny súčasného stavu a ťažkých rokov, ktoré sú pred nami. Je to hlboká kríza morálky. Svet sa možno spamätá až po tom, keď sa stane niečo veľké. Ja teraz neviem, čo to má byť. Fakt neviem. Ale ak mala kríza zohrať úlohu urýchľovača zmien, ak si vďaka nej budeme schopní rýchlejšie uvedomiť to, čo je tu všetko zle nastavené a ak mala prísť kvôli tomu, aby sa nám nejakým spôsobom ukázala pravda – tak potom pánboh zaplať za ňu. Potom je kríza skutočnou príležitosťou.

Za rozhovor poďakovala – elzet -

Pristúpenie k trvalému eurovalu je ekonomické vazalstvo Slovenska a schválila ho vláda, ktorá na to nemá mandát, pretože jej v parlamente bola vyslovená nedôvera. Jej jedinou úlohou je priviesť krajinu k predčasným voľbám. Je to porušenie Ústavy SR.

Prečo sa táto zmluva musela schvaľovať už pred voľbami? Keď sú si ostatné strany také isté, pokojne mohla takáto závažná zmluva počkať.

Je tu ešte jedna mimoriadne závažná vec. Vláda túto dôležitú medzinárodnú zmluvu prezidentskej povahy ani len nepredložila do medzirezortného pripomienkového konania. Minister financií v Dôvodovej správe hovorí o dôvernom charaktere zmluvy. Vraj sa na tom dohodli v Bruseli.

Môžeme ešte hovoriť o právnom štáte, ak vláda v dôvernej zmluve vytvorí pre vlastných obyvateľov záväzok vo výške ročných príjmov štátneho rozpočtu? Na jednej strane sa tvárime, akí sme transparentní a zverejňujeme aj zmluvy o nákupe toaletného papiera a Zmluvu, ktorou môžeme zadlžiť celé generácie, ktoré prídu po nás, pred občanmi skrývame.

2. Lídri eurozóny za dva roky nič nevyriešili

Vo vyhlásení členov Európskej rady z 30. januára sa uvádza, že: „…neexistujú rýchle riešenia. Naša činnosť musí byť rozhodná, vytrvalá a komplexná. Musíme urobiť viac, aby sme Európu vyviedli z krízy“. Toto nielenže nie je pravda, ale realita je úplne opačná. Už dva roky sme svedkami toho, ako „rozhodne a vytrvalo“ európski lídri riešenia dlhovú krízu v eurozóne. Ani za dva roky nič nevyriešili. Dlhová nákaza sa z Grécka rozšírila na ďalšie krajiny eurozóny, celá EÚ stojí pred ekonomickou recesiou, zadlženosť Grécka za dva roky vzrástla, úročenie dlhopisov Talianska, Španielska, Portugalska tiež vrástlo.

3. Strata jednomyselnosti hlasovania

Pri schvaľovaní konkrétnych programov finančnej pomoci pre zadlžené krajiny sa už nebude vyžadovať jednomyseľné hlasovanie. V zmluve o založení ESM sa zaviedol tzv. núdzový hlasovací postup, ktorý znamená, že v naliehavých prípadoch stačí na schválenie použitia finančných zdrojov už 85% hlasov v Rade guvernérov. Členské krajiny takto stratili právo nezúčastniť sa programov pomoci konkrétnym krajinám. Ak už raz krajina pristúpi k Zmluve o založení ESM, na jej názore na pomoc konkrétnej nezodpovednej krajine viac nezáleží. Kedykoľvek bude takýto názor pohodlne prehlasovaný.

4. Hazard bez konca

Páchaniu zlých vecí však nie je zďaleka koniec. Pyramídová hra a hazardovanie s peniazmi daňovníkov eurozóny bude pokračovať ďalej. Hlavy štátov sa na decembrovom summite jasne dohodli, že už v marci tohto roka „prehodnotia primeranosť zdrojov EFSF a ESM“. To slovíčko „prehodnotia“ znamená, že sa opäť budú navyšovať príspevky Slovenska do ESM.

Dnešným schválením Zmluvy o založení ESM sa opätovne v krátkej dobe zvýšia špecifické štátne záruky Slovenska pre euroval. Boli to poslanci SDKÚ, Smeru, KDH a MOSTu, ktorí svojimi hlasmi v októbri navýšili záväzky Slovenska na nehoráznych takmer 8 mld. eur.

Viete si predstaviť sumu 8 mld. eur? To je suma, za ktorú sme mohli dokončiť diaľnicu z Bratislavy do Košíc, mohli sme zvýšiť platy sestričkám, lekárom, učiteľom. Mohli sme pridať každému dôchodcovi niekoľko stovák eur mesačne.

Namiesto toho pošleme peniaze na záchranu Gréckych dôchodcov. Takto vyzerá ochrana národno-štátnych záujmov Slovenska? Takto vyzerá ochrana úspor obyvateľov Slovenska?

O niekoľko mesiacov príde minister financií opäť do parlamentu požiadať o zvýšenie našich záruk o ďalších neslýchaných takmer 6 miliárd eur (5,768 mld.). Čiže už v lete celkový objem našich záruk dosiahne takmer 13,5 mld. eur, čo predstavuje sumu, rovnajúcu sa príjmom štátneho rozpočtu SR na tento rok.

Celkový objem prisľúbených úverov, garancií a nakúpených dlhopisov na jedného Slováka 31. januára 2012 dosahoval 1,851 eur (záväzky vyplývajúce z nášho členstva v ECB, EFSF, EFSM a IMF, spojené zo záchranou eurozóny). Potom, čo vláda SR 1. februára schválila pristúpenie Slovenska k Zmluve o založení ESM, sacelková suma na jedného Slováka zvýšila na nehoráznych 2,899 eur.

5. Strata suverenity Slovenska

Ak krajina odsúhlasí zmluvy (EFSF a ESM), ktorými vytvorí záväzky pre vlastných obyvateľov vo výške ročných príjmov štátneho rozpočtu, prestáva byť slobodnou krajinou a z vlastných občanov robí ekonomických vazalov. Slovensko, ako druhá najchudobnejšia krajina eurozóny, prispieva do dočasného a trvalého eurovalu v pomere k výkonnosti svojej ekonomiky a v pomere k výške príjmov vlastných obyvateľov najviac zo všetkých krajín eurozóny.

Toto považujeme za podvod, ktorý SDKÚ, Smer (už ohlásil, že podporí schválenie Zmluvy v parlamente), KDH a MOST páchajú na slovenských občanoch.

Jozef Kollár, streda 1. februára 2012 17:26

Ak sa Vám páči tento blog, podporte ho aj na portáli vybrali.sme.sk, pošlite ho svojím priateľom a kliknite na karmu.

21.01.2012 | SRo – Sobotné dialógy

Hostia: Jozef Kollar (SaS), Vladimír Tvaroška (SDKU-DS), Peter Kažimír (SMER-SD) Téma: zníženie rattingu Slovenska a aktuálne politické dianie…

http://213.215.116.181:8001/slovensko/2012-01-21/16-Sobotne_dialogy-12-10.mp3