Vystúpenie začína od 27. min.

Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady Slovenskej republiky, vážený pán minister, dámy a páni, dovoľte, aby som k prerokovávanej problematike uviedol nasledovné.
Najprv k tomu, čo hovoril pán kolega Štefanec z poslaneckého klubu SDKÚ-DS ak si tak pochvalne zhodnotil tú podporu klubu Obyčajných ľudí a nezávislých osobností a označil to za dobrý začiatok. Ja mám skutočne vážne ale obavy, že tento dobrý začiatok bude mať možno v dohľadnej dobe zlý koniec a poviem prečo. Najskôr chcem skonštatovať, že európski lídri sú skutočne vystrašení výsledkami parlamentných volieb v Grécku. Tie dopadli, že mierne navrch majú strany, ktoré odmietajú ďalej pokračovať v úsporných opatreniach, ktoré odmietajú naďalej podporovať program, ktorý im naordinovala trojka – Európska centrálna banka, Medzinárodný menový fond a Európska komisia. S vysokou mierou pravdepodobnosti budeme svedkami zopakovania gréckych parlamentných volieb. Nechcem nič prebiehať, nechcem nič prejudikovať a nepatrí sa vyjadrovať vôbec do vnútorných záležitostí inej krajiny. Preto hovorím podmieňujúcim spôsobom, že s vysokou mierou pravdepodobnosti sa grécke voľby zopakujú. Ak sa toto stane a zvíťazia strany, ako som už hovoril, strany, ktoré odmietajú pokračovať v úsporných opatrenia a v reformách priamym následkom bude vystúpenie Grécka z eurozóny. A teraz nechcem špekulovať o procedurálnej stránke veci, že zdá sa, že ani po právnej stránke maastrichtskej dohody neumožňujú a nepoznajú paragraf vystúpenia z eurozóny. To znamená, že Gréci by najskôr vystúpiť z Európskej únie a potom následne z eurozóny. Ale nechcem ísť do týchto debát, ktorým nech sa venujú právnici. Ja nie som právnik, ale finančný svet hodnotí pravdepodobnosť vystúpenia Grécka z eurozóny 75 % mierou pravdepodobnosti. Vyjadrujú sa k tomu mnohé relevantné svetové banky. Napríklad toto číselko, že tá pravdepodobnosť je na úrovni 75 % uviedli analytici Citygroup. Poznáme aj vyjadrenia napríklad ministra financií Spolkovej republiky Nemecko, ktorý povedal, pán Wolfgang Schäuble, že nemecká vláda sa musí pripraviť na alternatívu vystúpenia Grécka z eurozóny. Skutočne, situácia je vážna a každým dňom a každým týždňom naberá na obrátkach a v tejto súvislosti mi dovoľte pripomenúť, že takmer presne pred rokom bolo to 1. júla 2011 sme sa pokúsili tu v tejto snemovni obmedziť mandát vtedajšiemu ministrovi financií Ivanovi Miklošovi na rokovania o poskytnutí druhého záchranného balíka pre Grécko z eurovalu vo výške 130 mld. eur. A ja len pripomeniem cteným dámam a pánom, pretože mnohých z vás som tu videl sedieť v tejto miestnosti aj v júli roku 2011, že sme vtedy diskutovali o 5 kľúčových podmienkach. To prvou podmienkou bola silná účasť súkromného sektora, podčiarkujem, silná účasť. Áno, priznávam, že sme navrhovali účasť súkromného sektora v takej miere, ktorá by po
1. umožnila Grékom sa jedného dňa vrátiť na finančné trhy a refinancovať sa štandardnými metódami podmienkach. Tou prvou podmienkou bola silná účasť súkromného sektora, podčiarkujem, silná účasť. Áno priznávam, že sme navrhovali účasť súkromného sektora v takej miere, ktorá by po prvé umožnila Grékom sa jedného dňa vrátiť na finančné trhy, a refinancovať sa štandardnými metódami, teda umiestňovaním svojich dlhopisov na finančných trhoch, a súčasne do takej miery tá účasť súkromného sektora, tí z vás ktorí sa touto nepochybne zložitou témou nezapodievajú, ide v princípe o odpustenie časti dlhov súkromných investorov Grécku, tak tá účasť súkromného sektora by mala byť do takej miery, aby to v konečnom dôsledku znamenalo riadený bankrot Grécka. A Grécko dnes v bankrote de facto je, len si to nechceme nikto priznať.
Bol to minister financií Mikloš, ktorý v takých neoficiálnych diskusiách rád hovorieval o tom, že slovíčko bing rapid alebo v slovenčine bankrot, nemá nikto z bruselských úradníkov rád.
A preto je takmer nemožné velebiť toto slovo, ešte pred pár týždňami, pred pár mesiacmi nebolo možné takéto slovo bankrot použiť na úrovni bruselských vyjednávačov.
A preto jedného dňa ktosi múdry prišiel a vymyslel slovíčko PSI … alebo účasť súkromného sektora. Prosím vás, nedajte sa nikto pomýliť, to je to isté ako bankrot. Len slovo bankrot je nepopulárne, ľudia ktorí, prípadne je ich jadrovou témou ekonómia, sa zapodievajú inými témami, bezpochyby dôležitými, tak chcem len pripomenúť, že bankrot je úplne prirodzenou súčasťou akéhokoľvek subjektu , ktorý sa pohybuje v reálnej ekonomike, v reálnom svete, či je to rodina, poznáme prípady bankrotu rodín, alebo privátnych osôb.
Poznáme prípady kedy bankrotujú firmy, a poznáme aj prípady bankrotu štátov. Len opakujem ešte raz, eurosocialisti takýto pojem nemali radi, a nikdy ho do svojho slovníka nezaviedli.
Druhá podmienka, ktorú sme tuto podrobne diskutovali, myslím že tá diskusia vtedy trvala tri alebo štyri dni, sme definovali podmienku konaterálu to znamená, aby Gréci odložili svoj dlh voči eurovalu zábezpekou. Presne takou istou zábezpekou ako poznáte tí z vás, ktorí máte obyčajný hypotekárny úver v banke, tak tiež vám tá banka neposkytne peniaze na základe bianko šeku, ale si zriadi záložné právo spravidla na predmet tej hypotéky, to znamená na byt, ktorý ste si za uvedenú hypotéku kúpili.
Boli tu rôzne návrhy, a tu musím objektívne priznať, že s jedným takým v tej dobe prišiel aj kolega Kaník z poslaneckého klubu SDKÚ – DS, potvrdí to aj bývalý minister zahraničných vecí pán Dzurinda, keď sme diskutovali tému zriadenia nadnárodného majetkového holdingu, do ktorého by Gréci vložili svoje aktíva. Či už sú to účasti v štátnych podnikoch, alebo štátne finančné aktíva, alebo menové rezervy zlaté tehly a prúty, aby tam vložili svoje aktíva, svoj majetok a v prípade, že Grécko nebude schopné splácať svoje záväzky voči eurovalu, veritelia na tento majetok siahnu. To znamená, že kolaterál sa uplatní.
To znamená, že záložné právo sa zrealizuje. Presne tak ako hocikto z vás, kto má spomínanú hypotekárnu pôžičku z banky, a jedného dňa či už zo subjektívnych , alebo objektívnych príčin sa stane insolventným, tak mu banka ten majetok predá.
Tretia podmienka, ktorú sme tu diskutovali intenzívne v lete v snahe obmedziť mandát ministra financií Mikloša, bol záväzok privatizácie. Záväzok privatizácie je taký, aby Grécko v nasledujúcich rokoch predalo tu časť štátneho majetku, a upozorňujem, že Grécko je jednou z najbohatších vlád v eurozóne. Teraz nemám na myslí absolútne čísla. Hovorím o štrukturálnom podiele štátneho a súkromného majetku, ktorý sa podieľa na tvorbe HDP v Grécku. To znamená, stále obrovská časť majetku sa nachádza v štátnych rukách.
Podotýkam, že plán privatizácie sa nikdy neplnil. Plán privatizácie, ktorý podpísali Gréci spolu so spomínanou trojkou, teda Medzinárodným menovým fondom, Európskou komisiou a Európskou centrálnou bankou, a ten privatizačný plán sa neplnil nikdy ani v čase dohodnutých míľnikoch časových, a neplnil sa nikdy ani vo finančnom objeme. To znamená, pokiaľ ide o výťažok z predaja privatizovaného majetku, dokonca v týchto dňoch prenikajú správy, že privatizácia v Grécku bola zastavená úplne.
Štvrtou podmienkou, ktorú sme diskutovali, bola takzvaná cross party agreement, alebo dohoda ku ktorej by pristúpili podčiarkujem, všetky relevantné grécke politické strany tak, aby po parlamentných voľbách v Grécku naďalej niesli na sebe písomný silný vymožiteľný záväzok pokračovania v úsporných programoch a v napĺňaní toho memoranda, ku ktorému sa prihlásili v dobe, keď získavali spomínanú pôžičku z eurovalu.
Takáto cross party agreement nikdy do dnešného dňa nevznikla. Ak by totižto takáto zmluva existovala a bola vymožiteľnou, tak by sa nemohlo stať, že po parlamentných voľbách v Grécku, ako som spomínal v úvode môjho vystúpenia, majú navrch strany, ktoré odmietajú pokračovať v úsporných programoch.
A nakoniec tou podmienkou, ktorú sme uvádzali, bola účasť Medzinárodného menového fondu v takej miere, v akej sa Medzinárodný menový fond podieľa na všetkých záchranných stabilizačných finančných schémach v eurozóne.
Tu by som chcel povedať, že naša snaha o obmedzenie mandátu ministra, vtedajšieho ministra financií Mikloša bola márna. Náš návrh stanoviska k predmetnej problematike podporili tridsiatipiati poslanci. Všetci poslanci strany SMER – Sociálna demokracia, nehlasovali.
Áno, aj to je svojím spôsobom, niekto tomu hovorí nemám názor, niekto iný tomu hovorí alibizmus, ale nevyjadrili žiaden názor, ani za, ani proti, ani sa nezdržali hlasovania. Jednoducho, o tak závažnej téme nehlasovali.
No a poslanecké klubu SDKÚ – DS, Kresťanskodemokratického hnutia a Mostu – Híd, až na malé výnimky, sa hlasovania zdržali. Teda, tento náš návrh nepodporili. V tej dobe ho podporovali, áno aj štyria z neskorších Obyčajných ľudí v našom klube. Komplet celý klub SaS. Štyria vtedajší poslanci, ktorá tu boli z OKS a myslím, že pár jednotlivcov z SNS.
Prečo to hovorím, 16. júna po tom čo tento náš návrh nebol úspešný v uplynulom roku, som na jednom servery napísal toto, naši vyjednávači by mali ísť do Bruselu so silným mandátom nášho parlamentu, ktorý by aj im samotným vytváral isté krytie, a aktiváciu finančných prostriedkov z eurovalu pre Grécko, totiž do dnešného dňa platí tento stav, môže podpísať v mene Slovenskej republiky aj vyšší štátny úradník. Donedávna to bol pán Bruncko, myslím že teraz, pán minister ma iste opraví ak sa mýlim, je to novo vymenovaný štátny tajomník na ministerstve financií.
Ja sa teda pýtam, dokedy budeme všetci mĺkvo akceptovať takýto stav, kedy vyšší štátny úradník akokoľvek s mandátom ministra financií, robí právne akty v organizácii, ktorá sa volá EFSF European Financial Stability Facility Európsky finančný stabilizačný nástroj, o maličkú chvíľu to bude v SSM, to znamená v tom trvalom eurovale, budú podpisovať miliardové záväzky v mene Slovenskej republiky.
Prosím vás pekne, už socialista na čele Európskeho parlamentu pán Schulz povedal, že vzniká, a to už je čo povedať, na úrovni eurozóny a Európskej únie veľmi nebezpečná situácia takzvaných bezparlamentných zón, citujem predsedu Európskeho parlamentu.
Vznikajú tu bezparlamentné zóny. Sme svedkami situácie, ktorá sa nazýva samitizácia, donedávna to bol merközy, kedy lídri dvoch krajín v Európskej únii spravidla mali hotové riešenia, a potom následne formálne prebiehali akty pristupovania k tomuto politickému záväzku. No a teraz, jeden z tejto dvojice, z toho dvojzáprahu sa nám vymenil, a tomu novému dvojzáprahu sa hovorí pán holland, takže merkland alebo nejak tak. Prosím. (Ruch v rokovacej sále.) Merde.
No, takže teraz celkom vážne naspäť k tému. Vznikajú nám tu mimoparlamentné zóny. A preto ja na jednej strane vítam či predniesol vo svojom vystúpení pán poslanec Štefanec, spomínané stanovisko, aby o použití akýchkoľvek finančných prostriedkov zo stabilizačných prostriedkov zo stabilizačných mechanizmom rokoval parlament, alebo plénum Národnej rady Slovenskej republiky. Ale, chcem vás sklamať pán poslanec Štefanec, ten váš návrh uznesenia, je skutočne amatérsky, zlý, a slabý.
A poviem vám prečo, aby to neostalo v polohe takýchto nežných úsmevov, ide naozaj o veľa, ide o miliardy eur, kedy by úsmevy mali ísť bokom. Smejme sa vtedy, keď Slovensko vyhráva na majstrovstvách sveta v hokeji, ale keď sa bavíme o miliardách peňazí slovenských platcov daní, tak poprosím, správajme sa úplne s plnou vážnosťou.
No tak, včera mi kolega Kaník zaslal návrh textu uvedeného stanoviska, ku ktorým sa tak vehementne prihlásili ďalšie kluby, KDH, Obyčajných ľudí a Mostu – Híd. V tomto texte sa ešte hovorí o tom pán kolega Kaník, že Národná rada Slovenskej republiky zaväzuje vládu Slovenskej republiky prerokovávať použitie finančných prostriedkov zo stabilizačných mechanizmov v pléne Národnej rady.
Prosím vás pekne, text návrhu uznesenia, alebo stanoviska, ktoré máme všetci v laviciach, už slovíčko zaväzuje, nahrádza slovíčkom žiada. Opravte ma ak sa mýlim, predpokladám, že ten text ste obdržali všetci, a máte ho vo svojich laviciach. To znamená, Národná rada Slovenskej republiky žiada vládu, aby a tak ďalej, nebudem sa znova opakovať.
Chcem vás poprosiť páni kolegovia z SDKÚ – DS, čo urobíte v prípade, že sa rozhodne rada guvernérov trvalého eurovalu, že jedného dňa takto navýši základné imanie, pretože euroval bude inkasovať straty, aby sa dodržala kvóta alebo pomer medzi základným imaním a objemom aktív, ktoré euroval emituje, potrebuje doplniť základné imanie, alebo jednoducho, budú zinkasované straty, opäť sa musí zdvihnúť základné imanie. Čo urobíte vtedy. Na tento stav váš návrh uznesenia vôbec nemyslí.
A každý z vás, ktorý prečítal zmluvu o európskom stabilizačnom mechanizme, tak mi dá za pravdu, že do siedmych dní po výzve, je povinná každá členská krajina, ktorá ratifikovala takúto zmluvu, my by sme ju mali ratifikovať na budúcej schôdzi, pán minister predpokladám. Dopredu avizujem, že klub SsS nepodporí pristúpenie Slovenskej republiky k trvalému eurovalu.
Krajiny, ktoré ratifikujú tento dokument, budú musieť do siedmych dní v ľubovoľnej výške, podčiarkujem, sumu prostriedkov, ktorá bude v uvedenej výzve na doplnenie kapitálu, zaplatiť. A teraz to podčiarkujem stokrát, v hotovosti do Bruselu. Na tento moment prednesený návrh stanoviska, ktorý vám pred chvíľočkou predniesol kolega Štefanec z SDKÚ – DS, nepamätá. Hovorí len o použití finančných prostriedkov z eurovalu.
Dovoľte mi ešte aby som na chvíľočku sa zastavil pri udalostiach, ktoré nasledovali krátko po návrate vtedajšej premiérky Radičovej zo summitu, kde sa práve rozhodlo o spomínanej úverovej linke z eurovalu pre Grécko. Vtedy pani premiérka povedala nasledovné citujem, tie peniaze im nepomohli, absolútne im nepomohli. Všetci to vedia.
Tie úvery, ktoré sa teraz poskytujú nepomôžu, povedzme si to priamo. Tie krajiny, to znamená veriteľské krajiny sa skladajú sami na seba. Peniaze nie sú pre Grécko, nech vás to nemýli, a stále pokračujem v citovaní vtedajšej predsedníčky vlády. Okrem štyroch percent, pokračovanie cituátu, idú všetky peniaze na sanáciu bánk. Je to spôsob na saturovanie toho bankového sektora, ktorý má šancu prežiť. To je celý príbeh. Koniec citátu.
Ja sa pýtam páni z SDKÚ – DS, čo sa stalo, že zrazu takéto dvojité salto s trojitým vrutom. Preto som vtedy na túto tému napísal jednej krátky článok, ktorý sa volal, salta sa robia v gymnastike, nie v politike.
Najskôr ste boli proti bilaterálnej pôžičke Grécku, potom ste boli za navýšenie eurovalu jednotky aj za cenu pádu vlády. A teraz prichádzate s návrhom na prijatie stanoviska, aby sa predmetná problematika prerokovávala v pléne Národnej rady? Ja sa pýtam, kde ste boli dva roky. Kde ste boli dva roky. Prečo ste sa nepridali k nášmu návrhu spred roka. Grécku. Potom ste boli za navýšenie eurovalu jednotky aj za cenu pádu vlády a teraz prichádzate s návrhom na prijatie stanoviska, aby sa predmetná problematika prerokovávala v pléne Národnej rady? Ja sa pýtam, kde ste boli dva roky? Kde ste boli dva roky, prečo ste sa nepridali k nášmu návrhu z pred roka. Už som spomínal päť podmienok, ktoré sa vtedy, štyri plné dni diskutovali tu v tejto miestnosti v pléne Národnej rady Slovenskej republiky. Čo sa stalo, že teraz rozdávate v poslaneckých laviciach svoje návrhy uznesení a hovoríte, citujem kolegu Štefanca, že to bude dobrý začiatok. Takže konštatujem, že situácia v eurozóne sa natoľko zhoršila, že ani trvalý euroval nič nezachráni. Naopak povedie k zničeniu našej spoločnej meny a to je aj naša mena euro. Preto odsúhlasenie článku 136 zmluvy o fungovaní Európskej únie klub SaS nepodporí a považujeme to, aby som parafrázoval pána poslanca Dzurindu za krištáľovo čistú asistovanú samovraždu. Preto odsúhlasenie čl. 136 znamená podporu ekonomického vazalstva a na takomto niečom sa poslanci za Stranu sloboda a solidarita nebudú podieľať. Ale napriek tomu páni z SDKÚ-DS a ostatných klubov podávame predsa len návrh na spoluprácu a ponúkame vám spoluprácu na novele zákona 397 pán kolega Kaník z roku 2004 Z. z., ktorý sa volá, že to je zákon o spolupráci Národnej rady Slovenskej republiky a vlády Slovenskej republiky v záležitostiach Európskej únie. Skúsme dať hlavy dokopy, skúsme dať na bok teraz, keď tá odvaha zlacnela a budeme predkladať a prebiehať sa, čo všetko teraz v záchrane obyvateľov Slovenska urobíme pre tú záchranu. Skúsme považovať nad novelou spomínaného zákona, ktorý rieši vzťahy Národnej rady a vlády v záležitostiach Európskej únie a keď pán minister financií Kažimír na budúcu júnovú schôdzu príde s ratifikáciou zmluvy o ESM, teda so žiadosťou o pristúpení Slovenskej republiky k trvalému eurovalu. Skúsme predložiť komplexný spoločný návrh na túto tému. Áno obsahovo máte pravdu. Poznám obsah diskusií v Spolkovej republike Nemecko na túto tému, kedy ešte stále nie je úplne jasné, ale smeruje to týmto smerom, že obidve komory Nemeckého parlamentu ako Bundesrat tak aj Bundestag budú schvaľovať, ale nie použitie prostriedkov z eurovalu, ale aktiváciu akýchkoľvek peňazí, ktoré pôjdu zo Spolkovej republiky Nemecko do ESM. A je jedno, či to bude na pomoc niektorej individuálnej krajine, ktorá o pomoc požiada alebo, či to bude na doplnenie a navýšenie základného imania, ako som o tom hovoril pred chvíľou. Takže ponúkam spoluprácu v tejto oblasti novely zákona 397/2004 a navrhujem, aby sme toto prediskutovali a spoločne predložili na budúcej schôdzi, keď pán minister nás bude presviedčať ako je dobré ratifikovať pristúpenie Slovenska k ESM. Nakoniec, ale konštatujem, že napriek tomu som rád a teraz nech mi to všetci odpustia, že občianka Slovenskej republiky pani Radičová, ale aj občan Slovenskej republiky pán Kaník pochopili, že situácia je naozaj vážna a stáva sa z mesiaca, na mesiac stále vážnejšou. Som rád, čím viacej takýchto uvedomelých občanov bude Slovensko mať, tým je väčšia nádej, že dokážeme aj na malom Slovensku povedať jedného dňa nie. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

a)     Silná účasť súkromných veriteľov, čo by v praxi by znamenalo riadený bankrot Grécka. V skutočnosti eurolídri začali diskutovať účasť vo výške 21%, o pár mesiacov neskôr prišli na 50% a ukazuje sa, že ani to nemusí v konečnom dôsledku stačiť.

b)     Kolaterál, ktorý Grécko poskytne ako zábezpeku za svoje záväzky. Ak by v budúcnosti krajina nesplácala dlh eurovalu, došlo by k automatickej realizácii záložných práv (presne tak, ako pri vašej hypotéke). Nikdy k tomu nedošlo.

c)      Záväzok privatizácie štátneho majetku Grécka. Dohodnutý plán sa neplní ani z časového hľadiska, ani pokiaľ ide o finančný výťažok z predaja majetku.

d)     Písomný záväzok relevantných opozičných strán, že budú dodržiavať tento Program, t.j. dohodnuté podmienky na splnenie ktorých je aktivácia finančnej pomoci z eurovalu viazaná.

e)     Účasť MMF minimálne v takej miere, v akej sa podieľa na celom finančnom mechanizme

Úplné znenie Stanoviska NRSR, ktoré som navrhol a o prijatí ktorého sme sa pred rokom snažili v parlamente, nájdete tu. Všimnite si najmä štvrtú podmienku, tzv. cross-party agreement. Tá keby bola vtedy akceptovaná a na medzinárodnej úrovni naplnená, dnes európski lídri nemuseli byť vystrašení najnovším povolebným vývojom v Grécku.

Naša snaha v parlamente bola márna. Za návrh Stanoviska hlasovalo iba 35 poslancov, takže nebolo prijaté. Poslanci „Brusel-friendly“ strany SMER-SD pre istotu nehlasovali vôbec. Tomu sa hovorí nemám názor, alebo aj alibizmus. Poslanci SDKÚ-DS a KDH sa zdržali hlasovania (čiže nepodporili náš návrh). Rovnako tak klub MOSTu. Podporili nás iba štyria za OKS a klub SNS.

Kto ako 6. júla 2011 hlasoval o prijatí „Stanoviska NRSR k postupu vlády SR pri poskytnutí finančnej pomoci Helénskej republike zo zdrojov EFSF“ nájdete tu.

Pred rokom, 16. júna 2011 som napísal toto: „Naši vyjednávači by mali ísť do Bruselu so silným mandátom nášho parlamentu, ktorý aj im samotným vytvára určité ‚krytie‘. Aktiváciu finančných prostriedkov z eurovalu pre Grécko totiž de jure môže za Slovensko podpísať aj vyšší štátny úradník a nie je v silách slovenského parlamentu tomu zabrániť.“

21. februára 2012 nadránom padlo rozhodnutie, že dočasný euroval poskytne záchrannú pôžičku Grécku vo výške 130 mld. eur. Z tejto sumy pripadá na neodvolateľné a bezpodmienečné záruky, ktoré vystaví Slovensko 1,155 mld. eur. Ešte nie je všetkému zlu zďaleka koniec. Ak totiž novú vládu v Grécku postavia strany odmietajúce plnenie úsporných opatrení, Slovensko cca 400 mil. eur nikdy neuvidí. Len pre porovnanie: Fico teraz v rámci konsolidačným opatrení hľadá približne 1,500 mil. eur do konca roka 2013. A tie budú bolieť. Každého z nás.

Vyšší štátni úradníci a vláda rozhodujú o miliardách eur. Vašich eur. A toto všetko sa deje mimo dosah slovenského parlamentu. Vznikajú tzv. „mimoparlamentné zóny“. Kto však za to ponesie politickú zodpovednosť?

Ak sa vám článok páčil, pošlite ho svojím priateľom, zahlasujte na vybrali.sme.sk (http://vybrali.sme.sk/c/Jozef-Kollar-Bumerang-sa-vracia) a kliknite na karmu.

Vystúpenie začína od 161. min.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážení členovia vlády Slovenskej republiky, dámy a páni. Ja som svoje vystúpenie v rozprave nazval bezradná vláda, socialistický experiment vlády jednej strany. Poviem prečo socialistický a poviem aj prečo experiment. SMER – sociálna demokracia je predsa členom PES, Party of European Socialists, čiže Strany európskych socialistov, a preto za prívlastok socialistický sa netreba hanbiť. A je možno na škodu veci, že programové vyhlásenie vlády neobsahuje ucelený socialistický model fungovania spoločnosti. No a experiment je to preto, lebo po dvadsiatich troch rokoch tu skutočne máme opäť vládu jednej strany. Ja viem, že premiér tieto argumenty rád odbíja konštatovaním, že predsa ponúkal všetkým relevantným parlamentným stranám spoluprácu po voľbách, a všetky politické strany túto ponuku odmietli. No, ale veď aj toto odmietnutie všetkých politických strán na ponuku spolupráce so SMER-om o niečom svedčí. A je tu ešte jeden moment, ktorý svedčí o experimente, ako sa vyjadril samotný premiér Robert Fico vo víkendových televíznych debatách. Citujem: “Nepotrebujeme opozíciu, ideme vládnuť so sociálnymi partnermi.” K tomuto konštatovaniu sa ešte v ďalšej časti vystúpenia o chvíľočku vrátim. No, ale celkom pre objektivitu je potrebné povedať na úvod najskôr to, čo je na programovom vyhlásení vlády chvályhodné. Po prvé, a to, čo považujem za úplne kľúčové, je prihlásenie sa tejto vlády ku konsolidačnému úsiliu predchádzajúcej vlády, to znamená dosiahnuť trojpercentný schodok verejného, rozpočtu verejnej správy do roku 2013. Týmto sa vláda Roberta Fica jednohlasne prihlásila, ako som spomínal, ku konsolidačnému úsiliu, ktoré je nevyhnutné a ktoré sa ani nedá podviesť, ani obísť, ani negovať. Toto celkom úprimne chválim. Po druhé, ohlásená reforma verejnej správy. Aj keď v súčasnosti ešte nepoznáme detaily tejto reformy, ale už napríklad samotné ohlásenie likvidácie krajskej špecializovanej štátnej správy je skutočne chvályhodné. A navyše, v reforme verejnej správy majú šancu prejsť aj tie najodvážnejšie a možno aj najmenej populárne riešenia práve preto, že tu máme vládu jednej strany, ktorá nebude potrebovať robiť kompromisy so žiadnym koaličným partnerom. No a po tretie, čo je chvályhodné na tomto programovom vyhlásení vlády, je snaha naštartovať hospodársky rast, a teda uvedomenie si faktu, že len samotné rozpočtové škrty stačiť zrejme nebudú a že z verejných dlhov sa dá aj vyrásť. Keďže vždy ten verejný dlh sa pomeruje k výkonu ekonomiky, teda, ospravedlňujem sa, k pomere k HDP a skutočne, z verejného dlhu sa dá aj cez ekonomický rast vyrásť. Toto sú tri také kľúčové body, celkom úprimne, za ktoré je potrebné novú vládu pochváliť. A teraz sa pozrime na programové vyhlásenie vlády z tej kritickej stránky.
Slovo vláda je odvodené od slova vládnuť. Po pozornom prečítaní 65 strán Programového vyhlásenia vlády však musím konštatovať, že práve s vládnutím bude mať táto vláda problém najväčší. Ak, samozrejme, pod vládnutím nerozumieme len schopnosť moc uchopiť a túto moc udržať, ale ak pod vládnutím rozumieme predovšetkým efektívnu a užitočnú správu vecí verejných. Z celého programového dokumentu vytŕča jasná absencia odbornosti bezradnej vlády. Programové vyhlásenie vlády je málo expertné, a to musím konštatovať, aj napriek tomu, že jeho veľkú časť údajne písali samotní experti Slovenskej akadémie vied. Ako to koniec koncov priznal aj samotný premiér. Vo vystúpení premiéra, ktorým tento programový dokument v uplynulom týždni v tejto snemovni uvádzal, ma najviac oslovila veta, poďme súťažiť o to, ako ozdraviť verejné financie. Nedajme sa však pomýliť, že premiéra Roberta Fica osvietila náhla túžba po kooperatívnosti. Má jednoducho strach, pretože nevie, ako ozdraviť verejné financie, a preto sa chytá čohokoľvek a hľadá si nejaké náhradné barličky. Aj preto zorganizovali jeho ministri tých démonizovaných viac ako sto stretnutí s predstaviteľmi sociálnych partnerov, zamestnávateľských zväzov, odborov a cirkví. No, však tvrdenie, že my nepotrebujeme opozíciu, my ideme vládnuť so sociálnymi partnermi, je výsledkom jasného popletenia hodnôt. Totižto vláda a sociálni partneri mali a v princípe vždy budú mať rozdielne, ak nie úplne opačné ekonomické záujmy. A tak,to je v každej, koniec koncov vyspelej krajine. Teda taká idylka na pár týždňov a mesiacov funguje, lebo práve tí spomínaní sociálni partneri našli svoje vety v programovom vyhlásení vlády a aj premiér vlastne vyhlasuje, že na takých 80 percent našli spoločnú zhodu. Nedajme sa však pomýliť, pán premiér, táto idylka skončí, akonáhle dôjde k napĺňaniu všetkého toho, čo ste tým spomínaným sociálnym partnerom vo viacerých ako sto stretnutiach sľúbili. Chýbajúcu odbornosť, ale najmä zodpovednosť vlády nemôže nikdy nahradiť a nenahradí ani žiadna rada solidarity a rozvoja. Zodpovednosť bude vždy totižto na jednofarebnej vláde SMER-u – sociálna demokracia a aj osobne na ramenách a na hlave pána premiéra. Tejto zodpovednosti sa nikdy počas celého volebného obdobia už nebude dať zbaviť. Slovensko spolu s celou eurozónou pláva totižto do veľmi ťažkých časov. Eurozóna má najvyššiu nezamestnanosť za uplynulých 15 rokov. Zápasí s krízou verejných dlhov a celkovo s krízou dôvery. Nie je vylúčené, že nás čaká dekáda, a možno to budú aj dve dekády ekonomickej recesie. Viete, čo bolo pre mňa najsmutnejšou správou od môjho vstupu do politiky? Keď šéf eurovalu Klaus Reding v snahe získať nové zdroje pre euroval odcestoval do ďalekej Číny a viete, aká bola reakcia komunistickej Číny. Požičiame vám, Európanom, ak začnete robiť reformy. Toto odkazuje komunistická Čína Európe a pritom paradoxne slovu reformy sa bráni aj samotný premiér, ako už niekoľkokrát v médiách povedal, slovo reformy nemá rád. Slovo reformy nemá rád práve preto, že znamenajú spravidla postih pre ľudí. Je to tiež istá interpretácia reforiem. Teda namiesto nejakých ucelených konceptov reformy verejných financií, školstva, zdravotníctva, nám základný programový dokument vlády prináša jasnú líniu, ku ktorej sa koniec koncov v úvodnom vystúpení priznal aj samotný premiér Robert Fico. Citujem: “Budeme presadzovať rozumne intervenujúci štát, ktorý nebude deformovať trh.” No a zrazu počúvame vlastne takú určitú dvojtvárnosť, sme svedkami určitej dvojtvárnosti, kedy jednofarebná socialistická vláda SMER-u – sociálnej demokracie na jednej strane opakovane donekonečna obviňuje trh, že trh je vlastne tým hlavným vinníkom, ktorý spôsobil svetovú finančnú krízu, ale na strane druhej hovoríte, že budete rozvíjať intervenujúci štát tak, aby nedeformoval trh. Pretože ste si vedomí, že trh je jedinou veličinou, jediným faktorom, ktorý tvorí a produkuje hodnoty a ktoré socialisti si najskôr privlastňujú, tieto hodnoty, a potom ich rozdávajú svojim voličom cez spomínaný silný štát. Teda dali by sa zovšeobecniť tri charakteristiky programového vyhlásenia vlády. Po prvé, väčšia úloha štátu, väčšia moc štátu, intenzívnejšia intervencia štátu vo všetkých oblastiach, predovšetkým prirodzene v ekonomike. Po druhé, vyššie dane. To je nepopierateľné. A po tretie, čo ma mrzí najviac, viac regulácie.
Toto sú základné tri charakteristiky celého programového dokumentu. A všimnime si rovnako, že nervozita premiéra a jednofarebnej vlády rastie priamoúmerne zisteniu, že tentokrát už nebude príliš čo rozdávať. Na jednej strane tu máme nejaké externality, faktory pôsobiace zvonku, tu spomeniem len európsku fiškálnu zmluvu alebo fiškálny kompakt. Na strane druhej tu máme zákon o rozpočtovej zodpovednosti a do toho celého ešte prichádza spomínaná programová prázdnota vlády. Tá programová prázdnota, to je práve to, ako konsolidovať verejné financie tak, aby sme zároveň nepodviazali ekonomický rast. Tu chcem objektívne opäť priznať, že ústavná fiškálna brzda prešla aj s podporou SMER-u v uplynulom piatom volebnom období Národnej rady, a chcem povedať, že to bolo po druhýkrát, kedy ideológia socialistov nezvíťazila nad ekonomickou racionalitou, čo je skutočne chvályhodné. Prvýkrát to bolo v období rokov 2006 a 2010, kedy SMER nedemontoval reformy predchádzajúcich vlád. Čiže celkom úprimne, som rád, že sa podarilo v uplynulom piatom volebnom období presadiť ústavnú brzdu pre verejný dlh. Áno, z textu programového vyhlásenia vlády je úplne zrejmé, že vznikol po premiérom demonizovaných viac ako sto stretnutiach so sociálnymi partnermi. Dokazujú to najčastejšie slovné spojenia v dokumente ako: vláda prehodnotí, vláda zanalyzuje, vláda podporí, avšak vzápätí nasleduje, a to si priznajme úprimne, vytriezvenie v podobe konštatovania, ak to umožnia ekonomické podmienky. Inými slovami, tak, aby to bolo zrozumiteľné pre všetkých občanov aj vrátane voličov SMER-u, vláda jednoducho podporí všetko, ak sa bude dať. Ja úplne súhlasím s premiérom Ficom, že takýto programový dokument nemôže definovať konkrétne čísla. A ja vôbec svoje, svoju kritiku a svoje výčitky nesmerujem do konštatovania, že celý programový dokument obsahuje jedno alebo dve čísla. To nie je tá kľúčová vec, ktorá ma vyrušuje najviac. Rovnako súhlasím s premiérom, že takýto programový dokument musí obsahovať predovšetkým trendy a politiky v jednotlivých oblastiach. Ale skúsme teraz spoločne nájsť nejakú ucelenú politiku ozdravovania verejných financií. Ja som tam takúto ucelenú a hlavne vykonateľnú politiku nenašiel. Totižto politika je preto politikou, že má práveže tvoriť nejaký koncept, ktorý je kompaktný a hlavne vykonateľný a predstavuje akúsi predstavu exekutívy pre danú oblasť. Namiesto toho ale dočítame sa v tomto dokumente, že, a teraz poprosím, zvýšte trochu prach svojej pozornosti, vláda zmierni dosahy krízy, posilní istoty ľudí, podporí hospodársky rast, podporí cenovú stabilitu, zníži nezamestnanosť, a v tomto prípade aj dlhodobú, aj tú regionálnu, aj nezamestnanosť malých ľudí, skonsoliduje zdravotníctvo, skonsoliduje verejné financie a nad tým celým bude stáť systém likvidácie korupcie. No, ak by toto všetko bolo pravdou, ak by toto mali byť všetko ciele, ktoré sú vykonateľné a sú vykonateľné súčasne, všetkých osem cieľov, tak potom by sme tu skutočne mali štát blahobytu. A bolo by to veľmi potešiteľné, že konečne prišiel spasiteľ a, bohužiaľ, ale toto sa nestane. Čím skôr si to vláda uvedomí, tým lepšie, nielen pre túto vládu, ale pre celú krajinu. Ja sa domnievam, že namiesto sľubovaných, ale hlavne nesplniteľných istôt ľudia potrebujú a zaslúžia si predovšetkým poznať pravdu, a preto by bolo zodpovednejšie oznámiť ľuďom, že celú eurozónu čakajú ťažké časy, Slovensko nevynímajúc. Že tie ťažké časy, pardon, môžu trvať dekádu, ako som spomínal, možno aj dve. Toto nie je skutočne otázka jedného leta. Je potrebné povedať ľuďom, že samotný európsky sociálny model sa stáva neudržateľným a neudrží ho ani vlna socializmu, ktorá sa valí Európou. Teraz mám na mysli víkendové voľby vo Francúzsku, ale aj v Grécku, ale aj straty nemeckej kancelárky Merkelovej v jednej zo spolkových krajín. Je potrebné ľuďom povedať, že eurozóne ešte stále reálne hrozí kolaps, že Slovensko si bude musieť už o krátku dobu požičať na splatenie hotovostného vkladu do eurovalu 659 mil. eur. Pôvodne mali byť rozložené do piatich rokov v piatich splátkach. Teraz sú to tri roky, teda tri splátky. Uvidíme ešte, akých zmien sa dočkáme. Je potrebné povedať ľuďom pravdu, že Brusel-friendly politici na Slovensku spôsobili, že objem záruk, ktoré Slovensko už vystavilo na záchranu bankrotujúcich krajín eurozóny onedlho prekročí ročné príjmy štátneho rozpočtu. To je holý fakt. Že Slovensko už dnes garantuje miliardy eur verejných dlhov nezodpovedných štátov eurozóny. A na tomto mieste by som chcel upozorniť a súčasne aj uvítať oprávnenú, opakovane explicitne vyslovenú obavu alebo strach priamo premiéra Roberta Fica, ktorý povedal, že sa obáva, že zlyhá individuálny štát eurozóny a jeho, rozumej tejto vlády, konsolidačné úsilie vyjde nazmar. Žeby si už teraz premiér vytváral alibi pre prípad, že ďalšia členská krajina, pripusťme Španielsko, nechcime, aby to bolo Taliansko, požiada o finančnú pomoc eurovalu? Aby už toto boli dopredu pripravované alibi, že veľká časť Slovenskom vystavených záruk sa jednoducho stane splatnými? Alebo žeby preto, alebo aj preto táto vláda musela v budúcnosti rozpútať daňové šialenstvo? Že vláda nevie šetriť, iba brať ľuďom peniaze? V podobe zvyšovania existujúcich daní a zavádzania daní nových. Raz počúvame o dani z nehnuteľnosti, potom o dani z dedičstva, potom o dani z darovania. Ak by tieto dane mali byť účinné, tak je okamžite ich potrebné doplniť aj ďalšími daňami, ktoré sme tu už mali, z prevodu a prechodu nehnuteľností, pretože vám budú spod týchto nových daní daňové subjekty unikať. A mám vážne obavy, že to opäť bude znamenať návrat k daňovému systému, ktorý bude nepriehľadný, netransparentný, komplikovaný, a hlavne náklady na výber takýchto daní budú výrazne znižovať samotný efekt, samotný objem, finančný objem výnosu z týchto daní. To znamená, že konsolidačný príspevok takýchto daní bude výrazne obmedzený. V konečnom dôsledku to postihne, výrazne postihne a môže to až viesť k zlikvidovaniu strednej príjmovej skupiny obyvateľov, živnostníkov, dohodárov a ultrabohatí pred takýmto daňovým šialenstvom aj tak utečú do daňových rajov. Už dnes totižto, a pre príklady netreba chodiť ďaleko, pozrime sa do susednej Českej republiky, 18 percent upísaného základného imania českých firiem je registrovaných v daňových rajoch. A to nehovoríme o nejakých malých, nepodstatných s.r.o.-čkách, medzi touto skupinou firiem sa napríklad nachádza aj úplný gigant, strojárenský holding Škoda. === A keby aj, pripusťme toto daňové šialenstvo jednofarebnej vlády prinieslo viac daňových príjmov do rozpočtu, pýtam sa, bude ich vedieť tieto príjmy táto vláda použiť na vytvorenie štíhlejšieho, efektívnejšieho štátu? Veď už tu máme jednu empirickú skúsenosť z rokov 2008 a 2009, kedy medziročne medzi týmito rokmi 2008 a 2009 výdavky rozpočtu verejnej správy narástli o 3 miliardy eur. Teda iba nárast výdavkov za jeden jediný rok bol dva krát vyšší ako sa chystá a to je ešte raz opakujem objektívne chvályhodné, táto vláda ušetriť do konca roka 2013. Hovoríme tu o intervale niekde v rozpätí 1,2 až 1,5 miliardy eur. Podotýkam, že dvojnásobne vyššiu sumu 3 miliardy eur na strane výdavkov rozpočtu verejnej správy sme zaznamenali takýto prírastok na výdavkovej strane v rámci jedného, jediného roka 2009. Treba rovnako priznať, že vývoj v hlavných odberateľských krajinách slovenského exportu, teda v Nemecku a vo Francúzsku neovplyvníme tu zo Slovenska. A domácich spotrebiteľov už spomínanú strednú príjmovú skupinu obyvateľstva sa chystáme výrazne postihnúť, prípadne zlikvidovať. Je smutným konštatovaním, že jednofarebná vláda sa rovnako chystá demontovať v lepšom prípade deformovať trh a nič na tejto skutočnosti nikdy nezmení ani fakt, že sa tak má udiať v množstve malých zdanlivo drobných krokov, že namiesto trhu nastúpi silný štát, ktorý síce nevytvára a nikdy ani v minulosti nevytváral žiadne hodnoty, ale v duchu socialistov štát jediný vie ako vytvorené hodnoty správne rozdeliť. Že premiér nepochodil u politických partnerov pri zostavovaní vlády, preto teraz intenzívne hľadá oporu u partnerov sociálnych. Len zabudol, že sociálny partneri nevládnu, že nenesú politickú zodpovednosť, že ju neponesú ani v budúcnosti a o túto zodpovednosť sa už skutočne nebude s kým podeliť. To je ťažká situácia, to je fakt. Chcem podotknúť, že je len veľmi ťažko vyvrátiteľným faktom, že prílišné škrty brzdia ekonomický rast, to je fakt a úsporný balík predchádzajúcej vlády, ktorý bol v objeme 1,7 miliardy eur pre rok 2011 tiež znamenal pribrzdenie ekonomického rastu Inštitút finančnej politiky Ministerstva financií SR to vtedy odhadol niekde na úrovni okolo pól percenta HDP. Avšak ekonomický rast a opäť pre objektivitu podotýkam, že je chvályhodné, že dáva takýto dôraz tento programový dokument a podporu hospodárskeho rastu, ale nechápme prosím vás ekonomický rast ako dodávku ďalších nových peňazí z európskej centrálnej banky. Nechápme ekonomický rast ako kopírku na peniaze, kde jedného dňa nám guvernér Mário Draghi oznámi, že v tej kopírke už došiel toner, že už niet z čoho nové peniaze tlačiť. A rovnako tak, ak to prenesiem z tejto medzinárodnej úrovne na úroveň lokálnu, domácu, nechápme ekonomický rast ako dodávku nových peňazí z verejných rozpočtov predovšetkým z rozpočtu štátneho, Slovenskej republiky. Nechápme takto ekonomický rast, že popustíme uzdu výdavkovej strane, rozpočtu a budeme sa domnievať, že nám to celé, sa nám to vráti cez zvýšený ekonomický rast. Chcem pripomenúť konštatovanie ministra financií Petra Kažimíra, ktorý jednoznačne povedal, že konsolidačné úsilie tejto vlády, má na mysli do konca roku 2013 bude stáť z dvoch tretín na príjmovej stránke rozpočtu a z jednej tretiny na výdavkovej strane rozpočtu. Ak by sme do toho započítali ešte plánované zmeny v odvodoch v druhom pilieri, tak potom, ak by napríklad ten odvod sa znížil z 9 na 6 % štát skutočne ušetrí 300 miliónov eur ročne, ale toto úsilie, tento krok by bol rovnako na príjmovej strane. Pretože zamestnanec odvedie rovnakú sumu, ale na jeho privátne, osobné majetkové účty mu pristane o 300 miliónov eur menej a o rovnakú sumu štát zníži deficit alebo schodok verejného rozpočtu. Čiže je to v konečnom dôsledku tiež opatrenie na príjmovej strane. Po zohľadnení takéhoto faktu ak by sa toto stalo, tak potom platí konštatovanie, že až štyri pätiny konsolidačného úsilia tejto vlády sa odohrá na príjmovej strane rozpočtu, ale len jedna…

o 300 miliónov menej a o rovnakú sumu štát zníži deficit alebo schodok verejného rozpočtu. Čiže je to v konečnom dôsledku tiež opatrenie na príjmovej strane. Po zohľadnení takéhoto faktu ak by sa toto stalo, tak potom platí konštatovanie, že až 4 pätiny konsolidačného úsilia tejto vlády sa odohrá na príjmovej strane rozpočtu a len jedna jediná pätina na strane výdavkovej. Dovoľte mi odcitovať ešte jednu vetu, nerád zdržiavam keďže o chvíľočku bude asi obedňajšia prestávka, v dokumente sa hovorí aj o to, že vláda vláde pôjde o vyváženie a trhovo konformné posilňovanie a zefektívňovanie úlohy štátu pri uplatňovaní alokačnej, distribučnej, stimulačnej stabilizačnej funkcie verejných financií prostredníctvom systémového formovania a efektívneho využívania nástrojov rozpočtovej a daňovej politiky. Skutočne, múdra všeobímajúca veta, ktorá hovorí všetko a zároveň nič. Nemal som toľko času, aby som ju dal vyhľadať do googla, ale pevne verím, že je skopírovaná z nejakej vysokoškolskej učebnice o verejných financiách. Napriek tomu som za túto vetu vďačný a budem ju pripomínať tejto vláde po každé, keď niečo zbabre vo verejných financiách.
Samotný minister financií Kažimír, uplynulý týždeň konštatoval na zasadnutí výboru pre financie a rozpočet a sedí tu aj predseda výboru, verím, že to potvrdí, keď doletel priamo z Bostonu z investičného “rou šov” ktorý absolvoval tak povedal jednu skutočne múdru vetu, ktorú ja podpisujem, že na štrukturálne zmeny potrebujete myšlienku. Skutočne veta, ktorá sedí, no práve tých, myšlienok v programovom vyhlásení vlády pramálo. A čo ma vyrušuje, cez víkend v televíznych debatách premiér Fico povedal, že ak Európska komisia skonštatuje 10. mája, že deficit verejných financií na Slovensku bude 5 percent tohto roku, takže s konsolidačnými opatreniami začnete už tento rok. Súčasne povedal, že ak tá istá Európska komisia skonštatuje, že tento rok je dosažiteľný deficit 4,6 percenta, takže s konsolidačnými opatreniami začnete v roku 2013. Premiér hovoril v týchto televíznych debatách tak rýchlo s takým entuziazmom a nasadením, že sa až preriekol a vlastne ukázal opäť nezodpovednú tvár. Konsolidovať verejné financie, totižto Slovensko potrebuje bez ohľadu na to, čo a kedy povie Európska komisia. Potrebujeme konsolidovať naše verejné financie z dvoch dôvodov, aby sme našli nejakú správnu mieru rozloženia tej záťaže medzi súčasných súčasné generácie a generácie budúce, a hlavne aby bol dlhodobo udržateľný dôchodkový systém na Slovensku. Toto sú dve dva kľúčové dôvody, prečo potrebujeme konsolidovať verejné financie, a nie v závislosti od toho čo povie Brusel.
Čo ma rovnako vyrušilo v uplynulom týždni myslím, že to bolo v piatok také vzájomné porozumenie si premiéra Fica a exministra financií Mikloša. Zhodli sa totiž na známej vete, že bez zvyšovania daní to nepôjde. Viete prečo ma to vyrušuje, no vyrušuje ma to preto, lebo takáto zhoda a nemal som ešte od piatku čas sa o tom pozhovárať s exministrom financií Miklošom, takáto zhoda totižto brutálne odvádza pozornosť práve od výdavkovej strany rozpočtu.

Kollár upozornil aj na fakt, že ak by aj vláda navýšila takýmto spôsobom príjmy, otázne je, či ich bude vedieť použiť na zoštíhlenie štátu. “Slovensko potrebuje zásadnú rekonštrukciu výdavkovej strany rozpočtu,” uviedol s tým, že k tomuto by musel Smer urobiť kompromis s vlastnou ideológiou strany.

Celé Programové vyhlásenie vlády označil za dokument s jasnou absenciou odbornosti, a to aj napriek tomu, že jeho veľkú časť písali experti Slovenskej akadémie vied.

“Bezradná vláda, socialistický experiment jednej strany,” zhodnotil. Smer-SD bude mať podľa neho problém práve s vládnutím, ak sa pod týmto pojmom myslí predovšetkým efektívna a užitočná správa vecí verejných.

Za popletenie hodnôt označil tvrdenia vládnucej strany, že nepotrebuje opozíciu a ide vládnuť so sociálnymi partnermi. Práve títo totiž majú úplne iné priority ako vláda. “Je to idylka na pár týždňov či mesiacov. Táto sa skončí akonáhle dôjde k napĺňaniu všetkého toho, čo im sľubovali na desiatkach stretnutí,” pripomenul.

Kollár však podotkol, že vládny dokument má aj svoje chvályhodné stránky. “Prihlásenie sa ku konsolidačnému úsiliu bývalej vlády znížiť deficit do roku 2013 pod 3 %,” dodal.

Pozitívne je aj deklarované úsilie naštartovať rast. “Aj ohlásená reforma verejnej správy, aj keď ešte nepoznáme detaily,” uviedol s tým, že práve tu majú šancu prejsť aj menej populárne riešenia, keďže vláda jednej strany nepotrebuje pristupovať ku kompromisom s partnermi v koalícii.

• rok po zavedení rovnej dane štát vybral väčší objem peňazí na daniach, ako pred jej zavedením
• rovná daň je dodnes komparatívnou výhodou Slovenska, aj preto sa Slovensko stalo po zavedení rovnej dane (a iných reforiem) prístavom pre mnohé priame zahraničné investície
• aj daňový systém môže byť nástrojom konkurenčného boja medzi štátmi, aj preto európske “jadro” by uvítalo zrušenie rovnej dane v niektorých „nových“ členských krajinách EÚ
• často sa argumentuje, že rovná daň nie je spravodlivá, že bohatší musia platiť viac (čo je úplne v poriadku), ale veď súčasná rovná daň neznamená “rovnakú daň” pre všetkých, ľudia, ktorí zarábajú do 304 € mesačne, neplatia žiadnu daň, potom tu máme nezdaniteľné minimum, ktoré s rastúcim príjmom klesá, až nakoniec od príjmu 2.797 € mesačne časť, ktorá sa nezdaňuje, je nulová

Ak Smer rovnú daň zruší a už po roku sa ukáže, že tento krok neznamenal žiaden výraznejší príspevok pre príjmovú stránku rozpočtu, opätovné zavedenie rovnej dane nebude vôbec jednoduché (ak nie zrovná nemožné) kvôli európskej fiškálnej zmluve.

V rámci daňového šialenstva sa chystá aj opätovné zavedenie dane z dedičstva a dane z darovania. Takéto dane sme tu už mali a preto máme s nimi empirickú skúsenosť. Daň z dedičstva a daň z darovania sa dá ľahko a legálne obísť (vloženie majetku do spoločnosti a prevod obchodných podielov spoločnosti). Aby sa tak nedialo, bude potrebné zaviesť aj daň z prechodu a prevodu nehnuteľností. Daňový systém tak bude opäť neprehľadný a zložitý a súčasne správa takýchto daní je veľmi nákladná, čo výrazne znižuje čistý výnos takýchto daní.

Ak vláda jednej socialistickej strany tvrdí, že bude zdaňovať len príjmy a majetky milionárov a miliardárov, je to ich legitímne právo. Tragédiou ale je, že táto strana nemá premyslený a ucelený koncept systémových zmien. Schválne som nepoužil slovo „reformy“, aby som neurazil predsedu vlády. On ho totiž nemá rád.

Konsolidačný balík v roku 2011 bol zrealizovaný vo výške 1,7 mld. €, pričom z 55% sa udial na výdavkovej strane a zo 45% na príjmovej strane rozpočtu. To bolo kriku zo strany Smeru, že málo šetríme na výdavkoch štátu a len berieme ľuďom peniaze.

Teraz jednofarebná vláda hovorí o úspornom balíku vo výške 1,5 mld. € (navyše rozloženého na rok a pol) a pomer je – podľa oficiálnych informácii ministra financií – tretina na výdavkoch a dve tretiny na príjmoch. Takže len tretinou sa šetrí na štáte a dvoma tretinami sa berú peniaze ľuďom.

Ak k tomu započítame plánované zníženie odvodov do II. piliera (z 9% na 6%), čo bude v konečnom dôsledku tiež opatrením na príjmovej strane, keďže zamestnávateľ a zamestnanec odvedú rovnakú sumu peňazí, ale na súkromné účty sporiteľov (ktorí si šetria na svoje budúce dôchodky) pôjde o 300 mil. € ročne menej a o túto sumu sa zníži deficit štátneho rozpočtu – potom skutočné rozloženie úsporného balíka je 4/5 na príjmoch a 1/5 na výdavkoch.

Smer nevie a nedokáže šetriť (podrobnejšie pozri aj tu). Berie ľuďom peniaze, namiesto sľubovaných istôt strednej vrstve zasadzuje likvidačnú ranu istoty a absenciu odbornosti zakrýva čistou socialistickou ideológiou .

Ak sa vám článok páčil, pošlite ho svojím priateľom, zahlasujte na vybrali.sme.sk (http://vybrali.sme.sk/c/Namiesto-slubovanych-istot-rany-istoty) a kliknite na karmu.

Smer nie je schopný plniť svoje predvolebné sľuby. Nedokáže ponúkať istoty a zároveň zabrániť, aby sa štát viac zadlžoval. Nik na svete by niečo také nedokázal. Vedeli to aj v Smere a napriek tomu voličov pred voľbami klamali. Prešlo len niekoľko týždňov od volieb a  „istoty“ Roberta Fica sa menia na „rany istoty“.

• chce zrušiť rovnú daň
• chce ľudí okradnúť o dôchodky
• chce brať peniaze živnostníkom a dohodárom
• chce policajtom a vojakom zobrať výsluhové dôchodky
• a chce mladým rodinám siahnuť na rodičovské príspevky a príspevky na dieťa

Ak bude Robert Fico so svojou vládou takto pokračovať ďalej, tak absolútne znechutí každého jedného tvrdo pracujúceho človeka a v priebehu pár rokov zlikviduje strednú vrstvu.

Nápady Smeru-SD môžu viesť k demontáži trhovej ekonomiky

Desím a bojím sa, aj v súvislosti so zákazom ziskov zdravotných poisťovní, že ide iba o nejakú novú fasádu, za ktorou sa skrýva ten istý Robert Fico a tie isté pokušenia a nápady. Obávam sa, že sa blížime krok za krokom k demontáži trhovej ekonomiky a stále bližšie sme k centrálne riadenej ekonomike.