linkedin facebook
Národná rada Slovenskej republiky

Ing. Jozef KOLLÁR, PhD

Ako odblokovať Slovensko

Keď sa diskutuje o štátnom rozpočte, je veľa tých, ktorí vedia „komu pridať“, ale je málo tých, ktorí povedia „odkiaľ vziať“. Nebude ani tak zložité dosiahnuť vyrovnaný rozpočet, zložitým bude jeho dlhodobé udržanie. A k tomu potrebujeme nanovo definovať model ekonomického rastu pre Slovensko.Už budúci týždeň parlament prerokuje zákon roka, ktorým je rozpočet verejnej správy na roky 2016-2018. Návrh už niekoľko dní leží na stole a preto môžeme konštatovať, že ide o najlepší rozpočet, aký kedy ľavicová vláda na Slovensku predložila:

  • znižuje sa dlh, deficit (a ak sa nestane nič mimoriadne v externom prostredí, Slovensko môže mať v roku 2018 vyrovnaný rozpočet)
  • rastie zamestnanosť, klesá nezamestnanosť
Slovensko však už 10 rokov prešľapuje na mieste. Má za sebou celú dekádu premárnených príležitostí a nikto si neželá, aby malo pred sebou ďalšiu dekádu stratenej generácie.
Na budúce vlády navyše čaká riešenie troch iných dlhov, o ktorých predložený vládny návrh rozpočtu nehovorí:
  • Reformný dlh (kľúčovo reforma zdravotníctva, školstva a zásadná reforma verejnej správy)
  • Modernizačný dlh (dlhodobo podviazané obnovovacie a modernizačné kapitálové investície, stačí si pozrieť cesty 2. a 3. triedy, nemocnice, stav majetku vo vlastníctve štátu a pod.)
  • Implicitný dlh (111 mld.) a podmienený dlh (13 mld.), z toho: zdravotníctvo 75 mld.
    záväzky dôchodkového systému                                43 mld.
    dlhodobá starostlivosť                                                13 mld.
    záväzky v medzinár. inštitúciách                                 8,6 mld.
    medzinárodné arbitráže a ostatné súdne spory         4,6 mld.
Ak bude chcieť Slovensko obstáť v zostrujúcom sa konkurenčnom prostredí globálnej ekonomiky, nutne potrebuje redefinovanie modelu ekonomického rastu, založeného na novej ekonomickej paradigme:
  • inováciách,
  • vzdelávaní a
  • inkluzívnom raste
Inkluzívny rast znamená najmä rovnomernejšiu distribúciu bohatstva, vytvorenie silnej strednej príjmovej skupiny obyvateľstva a vyrovnávanie regionálnych rozdielov.
To je dôvod, prečo by rozpočet mal obsahovať inú štruktúru priorít tak, aby došlo k odblokovaniu potenciálu Slovenska:
1. Viac peňazí domácnostiam o 733 mil. eur
To by bol výsledok daňovo-odvodovej reformy s názvom „Eurovratka“, ktorá je postavená na:
- znížení sadzby DPH z 20% na 13% na všetky potraviny
- znížení sadzby DPH z 20% na 13% na energie pre domácnosti
- zrušení koncesionárskych poplatkov
- znížení sociálnych odvodov zamestnancov z 9,4% na 7,4% z hrubej mzdy
Mzdy na Slovensku (vo vzťahu k HDP) sú u nás druhé najnižšie spomedzi všetkých krajín eurozóny. Táto reforma by priniesla bežným slovenským rodinám zvýšenie čistého príjmu až o 50 eur mesačne.
2. Viac peňazí do školstva
Ide napr. o zvýšenie platov učiteľov regionálneho školstva, t.j. v materských, základných a stredných školách o 40% v priebehu štyroch rokov. Pri priemernom plate 860 eur a 86 tisícoch učiteľov to znamená viac peňazí na mzdy učiteľov ročne o 103 mil. eur.
Kvalitné vzdelávanie a inovácie sú dva kľúčové predpoklady zvyšovania konkurencieschopnosti malej otvorenej ekonomiky v globálnom svete.
3. Bezdaňové zóny v ekonomicky znevýhodnených regiónoch
Ide o progresívnu zmenu, zrušenie dane z príjmu právnických osôb s počtom do 50 zamestnancov a SZČO v okresoch s mierou nezamestnanosti nad 20%. Dotklo by sa to 10 okresov: Rimavská Sobota, Revúca, Kežmarok, Rožňava, Poltár, Sabinov, Veľký Krtíš, Vranov nad Topľou, Sobrance a Trebišov.

Toto opatrenie by znamenalo výrazný príspevok k znižovaniu regionálnych rozdielov a k rovnomernejšej distribúcii bohatstva, pri pomerne nízkych daňových „výdavkoch“ pre štátny rozpočet.

Náklady všetkých troch priorít ročne (mil. eur):

Daňovo-odvodová reforma 733
Viac peňazí do školstva 103
Bezdaňové zóny 40
SPOLU 876
Zdroje krytia uvedených troch priorít (mil. eur):
Verejný výdavok Verejné výdavky 2014 Navrhované úspory
1. Zníženie počtu zamestnancov vo VS 5 430 270
2. Prevádzkové výdavky 3 420 150
3. Kapitálové výdavky 357 107
4. Adresnejšie vyplácanie rodičovského príspevku 3 227 100
5. Adresnejšie vyplácanie prídavku na dieťa 320 96
6. Obmedzenie spolufinancovania europrojektov (rok 2015) 673 67
7. Železničná doprava cca 1 mld. eur 50
8. Štátna prémia v stavebnom sporení 42 42
9. Efektívnejšie vzdelávanie verejných vysokých škôl
10. Zrušenie súbehu verejného príjmu a dôchodku
746 35
30
11. Úroky na obsluhu verejného dlhu 1 372 25
12. Úspory v zabezpečení silových zložiek cca 280 mil. eur 20
13. Štátny fond rozvoja bývania (štátna dotácia) 55 20
14. Zvýšený príspevok pri narodení len na prvé dieťa 45 17
15. Bonifikácia hypoték 35 7
16. Iné +
Úspory SPOLU 1 016+
Celkové rozpočtové zdroje krytia (1,016 mil. eur) o 140 mil. prevyšujú celkové rozpočtové náklady (876 mil. eur.).
Odblokovanie potenciálu Slovenska prinesie navyše aj dynamické efekty, plynúce z vyšších daňových príjmov (z vyššieho ekonomického rastu a z vyššieho rastu domácej spotreby). Ich výšku odhadujeme na viac ako 1 mld. eur.